Knižné okienko Október

Vítam vás pri pravidelnej čitateľksej rubrike. Článku, kde nič nemusíte a verím, že si oddýchnete. Na úvod sa však musím pochváliť, že okrem online klubu už navštevujem aj jeden reálny. To je vám šťastie. Nápad mal samotný Bookbot a ja som nesmierne rada. Po dlhom a strastiplnom hľadaní a skúšaní - zdá sa, že som v cieli. Vplyvom toho a faktu, že mi horí čo sa týka knižníc, pod zadkom som musela trochu pridať. A tak tu máme dnes až 4 knihy pričom jedna je priamy výber knižného klubu. Tak sa na tie knihy poďme spolu pozrieť. 

PLACHÝ DOM BARBORA HRÍNOVÁ

Neviem úplne kam túto knihu žánrovo zaradiť, ale jedno viem - je výborná. Je z prostredia Slovenska čo sa mi veľmi páčilo. Konkrétne sa tu spomína hlavne Bratislava a metské časti, ku ktorým mám momentálne bližšie. Kniha má rôzne časti - začína to ako klasický príbeh, potom je tu časť akoby krátkych poviedok. Všetko je to však o jednej rodine a ja mám dojem, že sú možno aj tak trochu slávni. Avšak úplne neviem, autorka je z Bratislavy, toľko viem. Mne sa to páčilo, bolo to také normálne, naše, príbehovo fajn. Viete, ja milujem knihy, kde presne viem, o akých miestach sa bavíme, má to náš dialekt, rozumiem vtipom atď. Rozhodne odporúčam. 

ODVAHA BYŤ NEOBĽÚBENÝ IČIRO KIŠIMI A FUMITAKE KOGA

Niektorí by túto knihy nazvali motivačnou, niektorí psychologickou a niektorí filozofickou. Podľa mňa je to kombinácia všetkých troch dokopy. Je obľúbenou knihou mojej kamošky a zjavne je obľúbnou aj v knižniciach. Nebolo úplne ľahké sa k nej dostať. Myslím, že mať ju doma by tiež úplne na škodu nebolo.

Priznávam, že tá adlerovská filozofia, z ktorej vychádza je miestami drsná. Avšak tak nejako mi postupne dávala zmysel a jej myšlienky som si zamilovala. Je písaná formou rozhovoru čo je fajn a myslím, že bola písaná aj vcelku prakticky. Samozrejme, je tu veľa teórie, ale aj nejaké príbehy takže sa to dá vcelku zapamätať. V zásade je to taký akoby iný prístup, ktorý sa mi páči. Spočíva v tom, že nie je potrebné hľadať za všetkým príčiny v minulosti. Tiež vraj nie je dôležité, čo sa nám stalo, ale ako sa s tým popasujeme a ako na to reagujeme. V zásade to vie dosť pomôcť ľuďom, ktorí uviazli v roli obete a v tom, že sa im stali rôzne traumy (možno sa aj stali). Jednoducho treba žiť, snažiť sa plne sa prijať, vidieť v druhých priateľov a veriť im. 

Veľa sa tu spomínali práve témy ako sebaprijatie či sebahodnota. Veľmi dobre to autor vysvetľoval, aj to, že každý máme hodnotu už len tým, že sme. Už som to počula, ale nechápala. Veľakrát si človek vedel prisúdiť hodnotu len ak niečo robil/vykonal. Hodnotu len tak máme pretože sme tu pre niekoho. Niekoho teší, že nás má napríklad rodičov, partnera atď. O tom to je. 

Z knihy som si odniesla aj postoj, že všetci sme si rovní, hoc nie rovnakí. Takže nie je viac mamička na materskej ako žena bez detí a opačne. Kniha sa mi naozaj páčila. Môže vám pomôcť najmä ak už ste presýtení osobným rastom a celým tým tlakom. Ponúka iný pohľad, ale za mňa stojí za to. 

FANTÓM OPERY GASTON LEROUX

Táto kniha bola výberom v rámci čitateľského klubu. Nakoľko išili dušičky a Halloween tak sa zvolila téma strachu. Veru ja knihy s touto tématikou nečítam. Nejako nedávam strach a trillery. Avšak povedala som si - treba skúsiť. Pre istotu som zvolila niečo miernejšie a trochu známe - Fantóma Opery. Zdá sa mi, že určite už bol divadelne spracovaný. Neviem či existuje aj iná kniha o tejto legende parížskej opery. Ja som čítala túto. A našťastie nešlo o nič desivé, po čom nebudete spať. Úprimne, viac som sa bála pri čítaní 100 ročného starčeka a ani tam to nebolo nič hrozné. 

Fantóm Opery je podľa mňa skôr vymyslená postava. Má svoje triky typu že sa záhadne objavuje a zmizne. Nikto ho nikdy nevidel a podobne. Všetko má však nakoniec svoje úplne logické vysvetlenie. Nazvala by som ho skôr majstrom trikov. Celý dej sa viac-menej točí okolo Opery, Fantóma, speváčky Christiny a Raoula, jej lásky. Dielo mi pripomínalo skôr diela Shakespeara. Aj keď v nich sa všetko vždy skončilo tragicky. Ja by som to žánrovo zaradila medzi beletriu. Malo to v sebe prvky románu, trochu fantasy a trošku drámy, ale nič vážne. Takže ak sa bojíte, že sa budete báť - tuto to nehrozí. Zohnala som iba takúto strašiu verziu aj to v češtine, ale pre účely klubu to stačilo. Inak prvých 100 strán bolo zase takých dosť oničom. To na knihách neznášam všeobecne. Znova to čítať asi nepotrebujem, ale kniha ma prekvapila. Je vcelku dobrá aj pútavá. 

101 ROČNÝ STARČEK, KTORÝ SA OBÁVAL, ŽE PRIVEĽA MYSLÍ - JONAS JONASSON

Kniha kníh a za mňa jednou z najlepších, aké som v poslednej dobe čítala. Mňa to tak nadchlo, bavilo ma to. Je to písané humorne, zaujímavo, veľmi pútavo. Autor vie vtiahnuť do deja. Za mňa si zvolil aj veľmi zaujímavú postavu a to práve starčeka Alana Karlssona. Ocitáme sa tu opäť v rôznych krajinách, rôzne politické diania atď. Dejú sa to veci to vám poviem. Ak aj Alana a jeho skupinu niekto prenasleduje, všetko sa nakoniec dobre skončí a nik neumrie. Teda nik dôležitý tak si to povedzme. Starček prežil našťastie až do konca a úprimne, ja by som pokojne ocenila ďalšie pokračovania s týmto skvelým hlavným hrdinom. Určite vyskúšajte. Bude vás to baviť ak máte radi humor/román/triller aj dobrodružstvo. V jednej knihe autor parádne prepojil všetky žánre. Zamilovala som sa do tohto starčeka aj do autora natoľko, že som si požičala ďalšie jeho knihy. Uvidíme, či budú stále písané tak skvelo.

Tak to by sme mali. Paradoxne som všetky tri knihy čítala naraz, starčeka už potom samostatne. Tlak z vrátenia kníh plus blížiaci sa termín klubu sa na mne podpísali. V novembri musím rozhodne zmierniť aj keď uvidíme, čím klub prekvapí. Všetky dnešné knihy sú za mňa veľmi dobré. Zapáčil sa mi aj Fantóm Opery. Beriem ho za takú klasiku a som na seba hrdá, že som ju prečítala. Víťazom je však určite Starček od Jonassona. 

Poznáte niektorú z týchto kníh? Videli ste niekedy divadelné spracovanie Fantóma Opery?