Najlepšia kniha posledných dní - Lekcie Madam Chic




Najväčším prekvapením, ktoré na mňa pod vianočným stromčekom čakalo bola táto kniha od Jennifer L. Scottovej - Lekcie Madam Chic (20 tajomstiev štýlu, ktoré som odhalila v Paríži). Po prečítaní mojej prvej knihy vo francúzskom štýle, ktorú som dostala na Vianoce minulý rok, ma tento štýl kníh začal hrozne priťahovať. A Lekcie Madam Chic moje očakávania do bodky naplnili.

Krásny obal, pútavé a zaujímavé čítanie od prvej stránky po poslednú, takto jednoducho by sa dala táto kniha charakterizovať. Prináša prehľad o tom, že Francúzi majú naozaj iný životný štýl ako my, ale nie tak úplne. Vďaka tejto knihe sa naučíte pozerať na množstvo vecí úplne inak.


Autorka rozoberá takmer každú dôležitú oblasť života, ktorou sa my ženy zaoberáme, hádam len vzťahy sa v nej nespomínali, ale o tom táto kniha nie je. Má nás naučiť niečo o životnom štýle a veru ma niečomu aj naučila.


Nikdy som raňajkám neprikladala zvlášť veľký význam, niečo zjem, ale ráno môj žalúdok neznesie hocičo, takže toho zjem dosť málo a potom sa čudujem, že som hladná. Vďaka tejto knihe som pochopila, že všetky tri jedlá - raňajky, obed aj večere by mali byť vyvážené a ani jedno netreba vynechať či podceňovať. Tak som to jeden víkend sama na sebe otestovala a naozaj ma potom neprepadal okolo 21 hodiny pocit hladu. Dôležitý je aj nejaký dezert po obede či večeri.


Samozrejme, že autorka nemohla obísť dosť dôležitú súčasť nášho života a to obliekanie. Zdôrazňuje dôležitosť pravidelného triedenia šatníka, čo som už počula z viacerých zdrojov a nedávno som o tom na blogu aj písala. Jednoducho by sme si mali vedieť definovať svoj štýl obliekania a toho sa držať. Čo je však najdôležitejšie - nepodceňujte sa, my ženy sa strašne rady porovnávame čo sa vzhľadu týka a kopírujeme štýl iných, to je však dosť veľká chyba, každá sme iná, máme inú postavu atď.


Značkou každej správnej ženy by mal byť parfém a rúž. Netreba to samozrejme preháňať, ale nájsť si to čo, nám pristane. Mojou láskou je Lancome Tresor Lumineuse a rúže vlastním momentálne až dva - jeden od Rimmel a ďalším je maslo Astor. K používaniu leskov by som sa už asi nevrátila.


O tejto knihe by sa dalo toho napísať veľa, najlepší zážitok však dosiahnete, ak si knihu prečítate. Oplatí sa investovať do vlastnej, obsah naozaj stojí za to a ja sa teším, že mám doma od autorky ešte jednu knihu venovanú starostlivosti o domácnosť.

Majte sa krásne a do komentárov mi napíšte, či ste túto knihu čítali príp. aké podobné knihy by ste mi odporúčali prečítať.

Komentáre

  1. Occchhh, tiež sa mi táto kniha veľmi páčila. Len niekedy ma dosť bavilo, ako vníma Američanka niektoré veci, ktoré by som povedala, že sú pre väčšinu ľudí (či Európanov) úplne bežné. Niekedy sa "tvárila" ako keby objavila Ameriku.... a pritom... osobne si myslím, že sú to bežné veci. Napr. chodenie. Pre mňa je to niečo úplne normálne. Hoci toto viem zasa veľmi dobre porovnať sama na sebe a na priateľovi. Nemám vodičák a bývam od BA cca 30 km, takže využívam mestskú aj verejnú dopravu a samozrejme - nohy. Priateľ naopak vodičák má a býva rovno v BA. On vybavuje veci tak, že sadne do auta a odvezie sa. JA vybavujem tak, že sa nebehám a zapotím, kým niečo vybavím. Jeho spôsob je síce efektnejší a pohodlnejší, ale ja mám aspoň pravidelný pohyb.=D Že v Amerike všetko riešia autom už od 16 je podľa mňa choré.... a čo sa týka jedenia - na tejto "francúzskej stratégii" ma mama vychovala - netlač sa hlúposťami, nebudeš potom jesť. A jesť som musela - pravidelne, vždy danú hodinu - raňajky, desiata, obed, olovrant, večera =D Príde mi to ako logická vec a musím povedať, že ak veľmi efektívna...hoci áno, musím priznať, že sledujem čoraz viacej ľudí, ktorí jedia hala-bala a potom sa čudujú, že priberajú, nemajú postavu svojich snov alebo sa trápia (záchvatovým) prejedaním.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Američania nie sú Európania, to chodenie autom všade je naozaj typicky americké, ale to nebolo podstatou knihy. Mňa zaujala kniha ako celok, veľa som si z nej odniesla, napr. my Slováci máme dosť zlý zvyk nechávať si staré veci v skriniach pomaly do smrti a pritom ich už dávno nenosíme, neviem, ako to robia Američania, ale evidentne Francúzi to chápu racionálnejšie. Rozhodne sa teším na ďalšie knihy od tejto autorky, pretože ten štýl a obsah ma proste chytili za srdce.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakujem za každý milý komentár.