Život pod zemou alebo Metro 2033

Kozmetika ma síce stále baví, no ak sa raz pustím do čítania kníh, nezastaví ma len tak ľahko nič a nikto. Za posledné obdobie som toho prečítala fakt dosť a zistila som, že aj rýchlosť čítania sa rapídne zvyšuje, z čoho mám na jednej strane radosť a na druhej starosť s tým, čo čítať, keď sa knihy pominú. Našťastie poznám kopec skvelých ľudí, ktorí vášeň ku knihám zdieľajú rovnako a tak o knihy nie je núdza. Nedávna sci-fi alebo fantasy trilógia Divergencia a spol ma priviedli k myšlienke, že som schopná čítať aj iné, ako len romantické knihy, a tak je dnes na scéne slávna kniha ruského spisovateľa Dimitrija Glukhovskeho - Metro 2033.

Rovno poviem, že som sa tejto knihy trochu obávala, človek, ktorý mi ju požičal tvrdil, že je miestami hrôzostrašná a tak som sa obávala, či z nej nebudem mať nočné mory. Snívalo sa mi o nej len raz, ale nič hrozné to nebolo.

Kniha je z budúcnosti, kedy ľudia po výbuchu atómovej bomby žijú v ruskom metre. Prvých sto strán sa relatívne vlieklo, kniha obsahovala aj dosť pre mňa zbytočných opisov, ale verím, že sú aj ľudia, ktorí ako to ja volám opisy prírody, vzhľadu postáv, vzhľadu prostredia a v tomto prípade staníc metra milujú, ja k nim žiaľ nepatrím, takže tieto pasáže mi prišli nudné, ale nie je to vina len tejto knihy, aj slávny Harry Potter bol presne ten typ knihy, kde sa do strany 100 nedialo zvyčajne nič.  Kniha sa mi však napriek tomu vcelku páčila.

Úprimne je to skôr niečo pre chlapov, niečo na štýl Hobbit, samé mužské postavy, ženy akoby ani neexistovali, spomínali sa trochu, ale ako v Hobbitovi takmer vôbec, trochu nereálne. No tak ako Hobbit, kniha vedela prekvapiť. Rozhodne nejde o knihu, kde už na začiatku viete, ako to celé dopadne, toto je absolútne iná káva, dej sa tam menil toľkokrát, až som to niekedy mala problém vnímať. Pre lepšie sledovanie deja je na obale knihy nakreslená mapa metra, no asi je lepšie ju mať vytlačenú priamo pred sebou, túto možnosť som ja počas čítania knihy nemala, ex post sa však ku mne mapa dostala.

Postáv v knihe umrie dosť, ale nejde o žiaden horor, kde by sa do detailov opisovala niečia smrť a zaberala by zbytočne veľa obsahu. Miestami ponúka kniha aj rôzne zamyslenia do života, nachádza sa v nej aj viera v Boha, rôzne skupiny ľudí, tak ako to chodí aj v reálnom živote. 

Čo mi trochu v knihe chýbalo, bolo viac napätia a akcie, bolo to tam, netvrdím, že nie, ale trochu by som to asi zdramatizovala, prišlo mi, že kniha je písaná dosť pokojným štýlom, až ma to samú dosť prekvapilo. 

Aj keď som si spočiatku myslela, že to nebude nič pre mňa, dalo sa to prečítať, možno je to tým, že tak hrozne milujem akčné filmy, ťažko povedať. 

Kniha má už ďalšie dve pokračovania a myslím, že si prečítam aj tie, našťastie mám v tomto smere svoj zdroj. 

Majte sa krásne a do komentárov mi napíšte, či ste o tejto knihe počuli, prípadne ju čítali a aký na vás spravila dojem.