Buda a Pešť a sme v hlavnom meste Maďarska

Budapešť - hlavné mesto našich maďarských susedov sa zvykne svojou architektúrou často prirovnávať k Parížu. Z Bratislavy sú to do Budapešti necelé 3 hodiny, takže by bola škoda takúto šancu nevyužiť, koniec koncov, pre nás východniarov je každá cesta trvajúca kratšie ako 5 hodín príjemná.

V Budapešti som strávila celý víkend a delegátka, ktorú cestovná kancelária na zájazd vyslala toho o meste vedela fakt dosť. Cestovali sme autobusom, takže stále nemám potuchy, ako vyzerá hlavná stanica Keleti, ale aj tú raz uvidím. Rovnako ako cez Bratislavu aj tu tečie Dunaj, no počet mostov sa mi zdal v porovnaní s Prahou malý. 

Navštívili sme tak Budínsku, ako aj Peštiansku stranu mesta. Budínska sa považuje za tú modernejšiu a máte z nej aj lepší výhľad na mesto. Prešli sme Budínsky hrad, ktorého súčasťou je aj Matiášov kostol s naozaj zaujímavou strechou. Tu sme si kúpili aj nejaké suveníry ako magnetky a boli vcelku lacné. 

Asi najväčším zážitkom pre mňa osobne bola návšteva vodného sveta - Tropicaria, v ktorom plávalo kopec krásnych rybičiek, svoje akvárium tu má aj Nemo a ak vás zaujímajú aj drsnejšie ryby, o žralokov tu nebola núdza, na tie som sa tešila asi najviac no a za delfínmi si asi budem musieť ešte počkať, tu ich nemali.

Ceny v Maďarsku sa mi zdali pomerne nízke, oproti Bratislave rozhodne neporovnateľne nižšie a asi aj celkovo mi to tu príde také lacnejšie. Dohovoriť sa po anglicky vcelku dalo a dámy, Maďarskí chalani sú strašní fešáci.

Zákusok žerbó určite dobre poznáte a jeho pôvod netreba hľadať nikde inde ako práve v Maďarsku, kde má aj svoju vlastnú cukráreň, no ten názov, sprvu sa mi nechcelo veriť, či je to naozaj ono. Budova cukrárne je historická, zachovaná v pôvodnom stave. 

Jedlo mi chutilo, je vidieť, že aspoň tu sa neuplatňuje tá zvláštne diéta, ktorú vídam hlavne na západnom Slovensku ako častú a tou je žiadna soľ a žiaden cukor, Maďari vedia, že jedlo na to, aby chutilo, musí byť dochutené koreninami, nebolo to prehnané, no naozaj chutné.

Samozrejme sme neobišli ani ďalšie zaujímavosti akými sú Bazilika sv. Štefana, kde sa v čase našej návštevy konala svadba. Tiež sme si užili výhľad z Citadely, niektorí aj Zoo, no to nie je nič pre mňa, bola som v Pražskej a stačilo mi to asi na celý život, viac ma skrátka bavia iné veci. 

Čo ma dosť zarazilo boli raňajky v hoteli, kde sme bývali. Zelený čaj sa v ponuke nevyskytol a tak som sa nemala čím prebrať, kávu nepijem nakoľko mi nerobí dobre a teda som musela vyhľadať v nedeľu nejakú kaviareň, aby som si doplnila aj ja zásobu kofeínu. No tá, v ktorej sme boli v blízkosti Nám. Hrdinov, položená na jazierku, mala svoju atmosféru. 

Veľmi pekný je aj park v okolí Zoo, kde sa nachádzajú okrem už spomínanej kaviarne pri jazierku aj Poľnohospodárske múzeum, ktorého budovy pripomínajú skôr hrad, a slávne Szechenyiho liečebné a termálne kúpele. V parku sa dokonca konali aj trhy, takže sme si mali možnosť vychutnať klasické jedlá typu cigánska, pečené zemiaky či ďalšie trhové pochúťky.

Za dva dni sme toho videli naozaj dosť, jedine budovu parlamentu sme nevideli vôbec, iba z výhľadov, čoho mi je obzvlášť ľúto nakoľko ide o fakt impozantnú stavbu, áno ja viem, v politických správach ju ukazujú neustále, no vidieť ju zblízka a naživo je niečo celkom iné.

Aj keď nešlo o moju prvú návštevu Maďarska, rozhodne to nebola návšteva posledná, jednak je celé Maďarsko preslávené množstvom kúpeľov a perfektných aquaparkov a jednak je to skrátka náš sused, je to blízko a spoznať túto krajinu ma láka čoraz viac. Samotná Budapešť je pekná, no asi viac ako Praha ma nenadchla, avšak porovnávať x návštev Prahy s jedinou návštevou Budapešti tiež nie je celkom fér.

Majte sa krásne a do komentárov mi napíšte, či ste už v metropole našich maďarských susedov boli a ako na vás zapôsobila.