Sila prítomného okamihu

Moje zásoby kníh sa míňajú rekordne rýchlo. Opäť budem musieť navštíviť knižnice. Každopádne dnešná kniha patrí medzi také, ktoré by si mal prečítať každý. Jej podstatou je naučiť nás žiť tu a teraz. Skrátka žiť v prítomnosti, neobávať sa o toho, čo bude a neriešiť zbytočne, čo už bolo. Byť len tu a teraz, nikde viac. Zbavilo by nás to množstva starostí, depresií, smútku, obáv a myslím, že by sme boli konečne šťastní. Tak čo? Chcete byť trvale šťastní a spokojní? Tak vám načertnem ako na to podľa Ekharta Toleho.

Dnešná kniha Sila prítomného okamihu sa dá zaradiť medzi literatúru osobného rozvoja. Ja viem, na blogu sa objavujú hlavny knihy s touto tématikou. Nebojte sa, väčšinu som už asi prečítala a aktuálne staviam viac na knihy s dejom. V podstate je všetko naše šťastie či nešťastie naším rozhodnutím. Ako to pýtate sa? Nuž vytvárame si to naším zmýšľaním. Ok nechcem vás tu teraz navádzať, aby ste mysleli len pozitívne ak to neviete, ale bolo by to fajn.

Kniha je písaná veľmi dobrou formou otázok a odpovedí. Tie otázky sú formulované presne tak, ako prichádzajú pri čítaní knihy na myseľ aj vám. Aspoň u mňa to tak bolo. Knihu som čítala pomalšie aby som si uvedomovala jej text. Nie je to kniha s dejom a postavami, takže treba ju čítať s väčším porozumením. Čítala sa však ľahko a je fakt škoda, že som sa k nej nedostala už skôr. Ono s knihami je to vždy tak, že tomu, čo čítate by ste mali aj veriť. Ak nie ste v taktom stave vnímania, tak vám tá kniha až tak veľa neprinesie.

V podstate sa v nej rozoberá všetko: príčiny našich problémov, prečo sme nešťastní, ako z toho von. Samozrejme sa to neobišlo ani bez vzťahovej problematiky, tá nás všetkých zaujíma myslím najviac. Skrátka v knihe nájdete odpovede na všetky otázky, aké vám kedy napadli. 

V prítomnosti som ja vedela žiť vtedy, ak sa diali veci, ktoré mám rada. Čo však vtedy, ak sa deje v prítomnosti niečo, čo sa mi nepáči? Nuž aj na to má kniha odpoveď. Tajomstvo spočíva v tom, že to, čo sa deje musíme prijať. Bez ohľadu na to, či sú to dobré alebo zlé veci. Ono tie zlé nie sú až tak zlé, len dôvody, prečo sa nám dejú nevidíme hneď. Ak sa napríklad rozídete s partnerom, je to pre vás na istý čas koniec sveta. Chcete ho späť a nechápete, prečo sa tak stalo. Prejde pár mesiacov a vy si nájdete nového, lepšieho partnera a vtedy vám svitne. Keby ste sa nerozišli s predošlým, nikdy by ste sa nedostali k tomu súčasnému. 

Ono prítomný okamih trvá v podstate len chvíľu takže aj tie zlé veci sú len chvíľkové. Nešťastní sme preto, že sa k nim v mysli dobrovoľne vraciame, stále dookola ich riešime, skrátka žijeme v tej negatívnej chvíli. Ona sa však už skončila a jediné, čo nám prospeje bude prijať ju a už sa k nej nevracať. Život treba nechať plynúť a brať ho tak, ako je. Aj pre mňa to bola veľká výzva, no posledných pár mesiacov sa mi to darí stále lepšie a lepšie.

Hovorím si, čo dodať na záver, no budem sa opakovať. Nebráňte sa životu, žite tu a teraz a nič iné neriešte. Chlapi to vedia zvyčajne lepšie a aj preto tieto knihy čítajú viac ženy. Naša myseľ je skrátka viac náchylná k analýzam toho, čo bolo alebo čo môže byť. Muži to majú myslím trochu inak, ale možno sa mýlim. A v týchto dobách vírusu je žiť v prítomnosti a neobávať sa budúcnosti špecificky dôležité. 

Majte sa krásne, žite tu a teraz a do komentárov mi napíšte, či ste už čítali alebo minimálne počuli o tejto knihe. Čo si myslíte o jej odkaze?