Knižné okienko Február

Najkratší mesiac roka je za nami. Nuž teda najkratší, tento rok mal ešte o 1 deň navyše takže sa vlastne nie je na čo sťažovať. Takže aj na to čítanie bolo vlastne času o niečo viac ako po minulé roky. Každopádne som toho opäť prečítala dosť. Ako tak počítam, tak za rok 2020 som už prečítala minimálne 12 kníh a rozhodne nekončím. Možno som si mala dať nejaký knižný cieľ čo sa týka počtu kníh, ale nevadí. Poďme na to, možno vás niečím inšpirujem.

Prečítané mám 4 knihy, ale dnes vám ukážem len dve z nich. Trilógiu o neobyčajných deťoch slečny Peregrinovej ste už videli v samostatnom článku. Začnime slovenskou autorkou Andreou Rimovou a jej dielom Lavína. Ja by som túto knihu označila ako takú miernu detektívku s pekný príbehom v pozadí. Hlavnými hrdinkami sú dve kamošky z detského domova Simona a Veronika. Veronika bola v detstve svedkom trestného činu a v dospelosti na týchto ľudí narazila znova. Jeden zo spolupáchateľov bol dokonca jej priateľ, takže sa musela ukrývať a snažiť sa dokázať pravdu. Nešlo však len čisto o boj o holý život, aj keď aj takéto pasáže v knihe sú. Vlastne sa mi ten príbeh páčil, i keď to nie je úplne môj žáner, no páčili sa mi príbehy postáv a ich charaktery. Simona žila dokonca v úplne idylickom vzťahu, takže príbeh bol aj romantický. Myslím, že kniha je tak z každého niečo a stojí za prečítanie.

Joy Fieldingová a jej Stratená je príbeh z rodinného prostredia. Hlavná postava je mama, ktorá je rozvedená a jej dcéry sú už dospelé. Jedna s ňou žila, ďalšia žila u otca, no nakoniec sa rozhodla vrátiť k mame. Nebojte sa, toto nie je príbeh o rozvode ako takom ani o nejakých nezhodách medzi rodičmi po rozvode. Ústrednou témou je práve príbeh tejto druhej dcéry, ktorá zmizne zo dňa na deň. Dosť ma to desilo až som sa musela spýtať kamarátky, či je toto nejaký triler, kde na konci hrdinka zomrie. Našťastie nejde o nič také a záver je vlastne vcelku prekvapujúci. Asi by ste to fakt nečakali a aj mňa samotnú to šokovalo. Ani táto kniha nepatrí žánrovo medzi moje úplné srdcovky, ale ako príjemná zmena poslúžila. Samozrejme sa tu našla aj nejaká tá romantika v podobe mamy, ktorá si konečne po rokoch našla svojho vytúženého partnera. Je sa teda na čo tešiť.

Tieto knihy mi požičali kamarátky a je vždy dobré takéto kamošky mať. Hlavne v tomto období je mať doma knihy veľmi vzácne. Vlastne nielen vzácne, ale aj osožné a myslím, že možno aj tí, čo knihy doposiaľ nečítali s tým začnú. Čo si budeme klamať karanténa si žiada svoje, ale treba to brať z nadhľadu. Veď nič netrvá večne a aj tento stav raz pominie.

Majte sa krásne a do komentárov mi napíšte, akú dobrú knihu ste držali v ruke nedávno vy.