Knižné okienko Marec

Máme tu ďalšie knižné okienko a ďalšie knižné tipy pre vás. Aj keď toho s pribúdajúcimi slnečnými ľúčmi čítam pomenej, stále je to ešte na blogu zverejniteľné číslo. V marci sme predsa len boli mnohí odkázaní na domácu knižnicu. Kvôli vírusu bolo pozatvárané takmer všetko takže vyhral ten, kto doma aspoň niečo na čítanie mal. Verte mi totiž, že časopisy to žiaľ nezachránia. Chce to knihy a niekedy je fajn znova sa pustiť do tých, ktoré ste už raz čítali. Dnešný prípad to však nebude a obe knihy sa mi podarilo uchmatnúť z knižnice v Petržalke ešte v časoch, kedy fungovala. Dnes sa dajú zapožičať jedine e-knihy online a ako viete na tento formát ja veru nie som.

Ondrej Sokol napísal takú svoju vtipnú autobiografiu o tom, ako robil vodiča v Nórsku. Rodák z Trenčína nazval túto knihu príznačne: Ako som vozil Nórov. Dnes je už na trhu aj jej pokračovanie. Kniha je vcelku nová, napísaná v roku 2018 a zohnať niečo také v knižniciach nebýva hračka. No mne sa to opäť podarilo, tie knihy ku mne chodia už akosi samé. 

Dej sa odohráva v Nórsku a je písaný formou vtipných zážitkov samotného autora. Kniha je podaná svojským štýlom autora, ktorý sa žiaľ nevyhýba ani vulgarizmom. To je asi jediné, čo vám na štýle písania buď sadne alebo nesadne. Celkovo má autor dosť osobitý štýl písania, ale dá sa to čítať, i keď to nie je úplne môj štýl. Mnohokrát som sa však pobavila a páčil sa mi aj Ondrejov prístup byť nad vecou. Ondrej je ako už asi chápete vodič v Nórskej MHD alebo v jej diaľkových linkách. Potýka sa s nepriazňou počasia, s divnými cestujúcimi, jazykovou bariérou a podobnými vecami. Vcelku sa mi páčila kapitola ako zrazil losa na ceste a ten mu ušiel kamsi do lesa. Dispečing mu prikázal podľa ich zákonov losa stopovať a odstreliť aby sa netrápil. Takýto zákon som veru doposiaľ nepočula a aj Ondrej to nakoniec vyriešil po svojom, počkal na policajtov. Podobných príhod je v knihe veľa, ale nečítala sa mi tak ľahko, ako som od humorne ladenej knihy čakala. No a myslím, že bez tých vulgarizmov by to šlo tiež. Označila by som to za taký stred medzi knihami.

Ako blogerka narážam v poslednej dobe na rôzne kolegyne blogerky, ktoré už aj píšu. Teda no píšeme všetky, ale tieto už píšu aj oficiálne pod autorským zákonom. Majú svoje vlastné knihy a výnimkou nie je ani Janka Kuželová. Píše blog Jsem žena, ktorý rada čítam a patrí medzi moje obľúbené.. Janka píše o živote, o osobnom rozvoji a má taký veľmi pekný štýl. Aspoň mne sa to číta dobre. Jej kniha Já blogerka, žena 30 plus je podľa mňa určená všetkým ženám. Možno aj mužom, sú tam aj také veci, ale primárne je asi skôr pre ženy. Janka sa v nej venuje kadečomu zo života, ale hlavne vzťahom a rôznym iným témam, ktoré nás trápia a ponúka na ne svoj osobitý pohľad a riešenia. Špecificky vhodná pre tie z nás, ktoré stále riešia svoj vek, status a podobné veci.

Prvé stránky sa mi čítali ťažko, no s každou ďalšou som chápala kvalitu knihu. Dokonca je tak skvelá, že som si niektoré strany vyfotila a myslím, že by som si ju možno aj sama kúpila. Tiež je to kniha nová, písaná v roku 2017. Rozhodne túto knihu odporúčam, je perfektná a ja sama si z nej niektoré kapitoly čítam stále dokola. Hlavne v časoch, kedy nemám úplne svoj deň a potrebujem trochu zdvihnúť náladu. 

Nuž ako vidíte, v Marci toho až tak veľa čo sa týka počtu kníh nebolo. Myslím si však, že knihy sú kvalitné a stoja za prečítanie. Knihy s dejom vám za tento mesiac odporučiť neviem, ale budúci sa tu možno nejaká taká objaví. Môj štýl je rozmanitý a raz mám chuť na osobný rozvoj, raz na biografiu, humor, fantasy, romantiku atď. Čo však príliš nečítam sú detektívky, tie ma akosi nudia. Z ostatných kategórii sa tu však určite niečo objavovať bude. 

Majte sa krásne a teším sa na vaše knižné tipy. Aká kniha vám v poslednom čase nedala spávať?