Ako som sa po 2 rokoch vrátila do práce

A nebolo to kvôli materskej čo by som už veru aj brala. Bolo to kvôli covidu, ktorý sa na Slovensku udomácnil a žiaľ mám pocit, že náš štát to bral možno vážnejšie než bolo treba. A tak som pracovala 2 roky plne z domu. Ako to vidím dnes? Preferovala by som takúto prácu? A je to vôbec dobré pre psychické zdravie človeka? Všetko vám prezradím v dnešnom článku.

Moje pocit pred návratom boli zmiešané. Mala som mierne obavy a zároveň som sa tešila. Vedela som totiž, že ja som ČLOVEK SPOLOČENSKÝ. A väzniť ma tiež nemožno. Ku svojmu životu potrebujem toľko SLOBODY koľko sa len dá. A to aj čo sa týka pracovnej doby a ostatných vecí. Netuším či mám job snov, na toto obdobie je to pre mňa fajn. Ako viete tak sa popri bežnej práci venujem aj spánkovému a vzťahovému koučingu. Keďže to však ešte nie je tam kde by som chcela a zároveň sa práce v anglickom jazyku neviem vzdať - robím oboje. No ale poďme už k HOME OFFICU.

Myslím, že z dlhodobého hľadiska to na človeku zanechá stopy. Ak robíte celý čas z domu spočiatku to milujete. Užívate si ten pocit, že ráno nemusíte utekať na autobus, skoro vstávať a nemusíte počúvať small talky. Na tie ja veru nie som to sa hrdo priznávam. Na druhej strane si však myslím, že človek pracujúci z domu začnem mierne sociálne upadať. To hovorievajú aj mamičky na materskej aké sú šťastenjšie keď sú znova "medzi ľuďmi". A ja s nimi plne súhlasím. 

Pri práci z domu som mala pocit, že už to nie som úplne ja. Líčenie som nepotrebovala veď načo. Ešte že som si v tom čase založila YouTube tak aspoň na tie videá som sa chystala. To isté čo sa týka oblečenia a aj topánok. Zvyčajne som sa chodila veľa prechádzať a na to sa moja top obuv - lodičky - úplne nehodia. Viete ja nie som príliš športový typ ženy, čo sa oblečenia týka. Preferujem eleganciu, opätky, líčenie a lak na nechtoch. Taká modelka dá sa povedať avšak viem byť aj bez make-upu a s líčením to nepreháňam. No keď som sa po tých 2 rokoch chystala do práce - bol to iný pocit. Mala som pocit, že som to konečne ZNOVA JA.

Takže asi by som si dobrovoľne full time home office nezvolila. Aktuálne môžem robiť v hybridnom móde - kombinácia práce z domu a práce v office. Rozhodne by som však nikdy neverila, že mi small talks a ranné chystanie sa budú chýbať. Avšak je to pravda. Cítim sa fakt ako iný človek, úplne mi to dalo šťavu do života. 

Ďalej je tu otázka ku ktorej sa vyjadrím už ako kouč. Je to vhodné pre naše psychické zdravie?  Nemyslím si, určite nie ak žijete v domácnosti len vy. Rovnako to môže byť vyčerpávajúce aj vtedy ak máte malé deti. Netvrdím, že nie sú výnimky ale sme stvorení pre to aby sme žili v spoločnosti. Aj preto je strach zo samoty tak silný u mnohých ľudí. Patrí medzi primárne strachy, ak sme kedysi boli vylúčení zo spoločnosti (kmeňa) znamenalo to náš koniec. Neprežili by sme. A aj keď je doba iná stále si nemyslím, že sa človek môže úplne odstrihnúť od všetkých a všetkého. Zatvoriť oči a zapchať si uši. Tiež to neprospieva vzťahom - ak nikam nechodíte tak sa s nikým nezoznámite. 

Istú komunitu človek pri sebe mať rozhodne potrebuje. A to tak tí, ktorí sú už v manželstve ako aj tí, ktorí sú nezadaní či vo vzťahu. Všetci potrebujeme okrem partnera či svojej blízkej rodiny aj ďalšiu blízku komunitu. Nemusia to byť práve kolegovia avšak potrebujeme sociálny kontakt.

Takže ja sa aspoň zatiaľ veľmi teším návratu do práce a faktu, že sme sa z korony konečne spamätali. Našťastie so vstávaním problém nemám takže možno aj kvôli tomu. Ja som skôr to ranné vtáča, ktoré rána víta s nadšením. Teším sa, že mám znova konečne nejaký status. Dokonca som si bola kúpiť nové oblečenie. Skrátka táto zmena je pre mňa rozhodne pozitívna. 

Majte sa krásne a dajte mi vedieť čo preferujete. Pracovať z domu alebo chodiť do práce?