Dalajlámova mačka a Umenie priasť

V poslednom odbodí som toho veľa nečítala. Mávam také obdobia takže niet si čo vyčítať. Zároveň som akosi prehodnotila štýl kníh, ktoré som ochotná čítať. Istý čas som presedala na literatúru osobného rozvoja. Ako som však čítala ďalšiu a ďalšiu knihu (a že ich je napísaných na mraky) zistila som, že obsah sa akoby opakuje. Všade tie isté princípy, techniky a zároveň veľmi málo príkladov z praxe. Takže som pochopila, že som už asi naštudovala čo potrebujem a nastal čas čítať knihy s príbehom. Knihy s praktickými príkaldmi zo života. Pretože aj ten náš život sa deje v príbehoch, zažívame rôzne scénare a zážitky takže teória nám až tak nepomôže. Je fajn si ju z času na čas prečítať, je to také pohladenie na duši, no netreba to preháňať ani v tomto smere. Kniha Dalajlámova mačka a Umenie priasť od Davida Michieho je už druhou knihou zo série Dalajlámovych mačiek. Prvá na mňa až taký dojem nespravila. Aspoň v čase keď som ju čítala a to už boli roky dozadu. Na Vianoce som však mala k dispozícii nejaké knižné poukážky a zároveň som dostal echo, že tieto knihy sú fakt skvelé a tak som sa pozrela po pokračovaní. Dnešný článok bude teda na tému Hľadania šťastia. 

Samotná kniha nie je hrubá, má nejakých asi 250 strán a na prenášanie či čítanie niekde cestou je úplne ideálna. Osobne však knihy čítam jedine doma, v pohodlí a na gauči. Nakoľko je čítanie pre mňa skvelým relaxom a oddychom zároveň nerada si ho kazím v hlučnom prostredí dopravných prostriedkov. Zároveň som na príliš veľa vecí v kabelke priam alergická. Avšak to som tak trochu odbočila od samotnej knihy. Umenie priasť sa v tomto smere prenesene označuje za umenie žiť šťastný život. Hlavnou hrdinkou je mačka jeho svätosti. Neviem ako vy, no ja osobne Dalajlámu sledujem veľmi rada. Rada čítam knihy, kde sú rôzne jeho rozhovory a určite by som sa rada dostala na nejakú prednášku s ním. Takže až znova niekedy zavíta na Slovensko verím, že budem pritom.

V tejto knihe samotný Dalajláma figuruje iba na začiatku a konci. Čo je za mňa trochu škoda avšak príbeh je založený na úlohe, ktorú mačka od Dalajlámu dostane pred jeho odchodom na cestu. A tou je zistiť v čom tkvie príčina ľudského šťastia a ako ho možno dosiahnuť. Kniha je písaná formou krátkych zážitkov a vždy sa v nich nachdáza aj trocha ponaučení, životných múdrostí a osobného rozvoja. Avšak vcelku praktickou formou. O šťastí sa toho tiež dozviete dosť veľa napríklad že ho nenájdete v spomienkach na minulosť ani v tešení sa na budúcnosť. 

Samotný odkaz od Dalajlámu v závere knihy na tému šťastie znel: ak chceme byť šťastní, snažme sa spraviť šťastnými iných. V hlbšom význame teda nie je pre nás prospešné prílišné zameriavanie sa na seba pretože to vedie skôr k úzkostiam a depresii. Naopak je lepšie sústrediť svoju pozornosť smerom von na iných ľudí ale nie v zmysle čo robia zle ale skôr v zmysle: ako môžem pomôcť iným. 

Aký dojem som mala zo samotnej knihy? Nuž dá sa povedať, že vcelku dobrý a pokojne by som si ju prečítala znova. A nielen túto ale aj prvú časť. Veľmi sa mi páči, že je písaná formou praxe a príbehov. Nejde teda len o nejaké suchopárne omáčky bez reality. Zároveň to nie je kniha, ktorú by ste mali prečítať za jeden večer. Ja som ju čítala postupne a pomalším tempom. Snažila som sa uvedomiť si jednotlivé odkazy a zakaždým som v knihe našla niečo prospešné pre seba a môj vlastný posun v živote. Rovnako tak toto je kniha, ktorú by ste mali čítať opakovane. O tom to práve je - nie o tom mať prečítanú celú sekciu kníh Osobný rozvoj. Je to o tom čítať opakovane pretože zakaždým v týchto knihách nájdete niečo nové. Vlastne dá sa to povedať o textoch a knihách všeobecne. Skrývajú pre nás odkazy a mnohokrát odpovede na témy, ktoré aktuálne riešime. Aj preto vás raz zaujme jedna kapitola napríklad o zdraví a inokedy zase iná o vzťahoch. Myslím, že princíp chápete.

Zároveň mám však pocit, že tieto knihy sú také akoby romanticky sladké. Vždy tu všetko dobre dopadne, na všekto je pekné vysvetlenie. Má to trochu závan prehnanej pozitivity. Nie je síce silný, no miestami som mala ten pocit. Naskytá sa teda logická otázka či by som vám knihu odporučila? Mám pocit, že skôr áno. Bola písaná veľmi dobre a prakticky a to je dôležité. Zároveň v sebe ukrýva mnoho skvelých odkazov ako žiť lepšie. Počula som, že sa dá zohnať aj vo forme auditoknihy zdarma to som však sama nenašla. Je však pravdou, že audioknihy sú za mňa rovnako skvelá forma čítania kníh ako knihy papierové. O tých elektronických to už však povedať nemožno. Aspoň také sú moje preferencie. 

Čo vy a knihy? Čítate ich alebo vôbec? Zvyknete čítať skôr knihy s dejom alebo knihy na zamyslenie?