Keď píšu Slovenky

Slovenské autorky sú skvelé. Píšu o miestach, ktoré poznám, na mnohých som aj sama bola. Zároveň ich postavy majú naše, slovenské mená. To sa ľahko pamätá, vyslovuje aj číta. Osobne ma tie americké skomoleniny a miesta o ktorých netuším, ako vyzerajú, občas nudia. Zároveň sa rada pozerám a hodnotím, ako píšu naše, slovenské autorky. Jednou z prvých, ktorá vám v tomto smere napadne je jednoznačne Evita. Aj o tej tu bude dnes reč. Nedávno som si kúpila pár kníh vo výpredaji a medzi nimi aj dve od slovenských spisovateliek. Samozrejme, dnes vám ukážem iba tie, ktorých tvorbu som čítala alebo čítam. Možno sa to nezdá, ale Slovenky píšu celkom dosť, len marketing okolo je asi slabší. Obálky kníh sa mi veľmi páčia takže sa máte na čo tešiť. 

Jana Benková Osa na Bonbóne bola perfektná kniha. Konečne niečo iné, konečne niečo z pracovného prostredia a o tom, aké je to niekedy náročné. Najmä tie vzťahy, kolegyne a kolegovia, podriadený vs. blbý šéf a podobne. Jo zaznela tu aj láska na pracovisku, ktorá sa mi zdala, že zabrala väčšiu časť knihy, než bolo treba. Avšak čítanie skvelé, pútavé, zaujímavé od prvej chvíle. Malo to svoj zvrat, svoj takmer pekný koniec. Píšem takmer pretože zbabrať príbeh v posledných dvoch stránkach to veru nedokáže každý. Aby ste ma chápali, Tereza naša hlavná postava pracuje v personálnej agentúre. Super šéf, super kolektív. Šéf zrazu odíde na penziu a na jeho miesto nastúpi jeho rozmaznaná dcérenka. Ako prvú vyhodí istú asistentku, ktorá sa potom ku Tereze na jej žiadosť nasťahuje. Voči Tereze nie je tiež nejako milá ako voči nikomu, nezaujíma ju práca iba dovolenky, zábava, nákupy a plastiky. No nakoniec vyhodí aj tú. Tereza medzitým konečne súhlasí s ponukou vzťahu od kolegu. Ten však tiež odíde spolu s Terezou, keď vyhodila ju idem aj ja. Tereza sa nakoniec vracia ako nová šéfka, dcérenka je otcom zosadená. Všetko klape a v posledných dvoch stránkach sa vzťah rozpadne lebo chalan si našiel miesto v inej firme? Toto nepochopím a je to jediná vada knihy. Inak je to super. 

Evita Twardzik V lete ti poviem ako sa mám. Kniha už je aj sfilmovaná, no ja som si poctivo povedala, že prv kniha až potom film. Ako sa poznám, robiť to opačne by už nešlo. Keď už raz vidím o čom je príbeh, tak ma už nebaví čítať knihu. Viem, ako to dopadne a všetko to nadšenie a napätie ako to dopadne je odrazu preč. Evita už nafilmovala jeden super film Všetko alebo Nič. V tomto prípade som videla len film a bol skvelý. Aj preto som verila, že V lete ti poviem ako sa mám bude tiež bomba. Evita písať vie, to sa poprieť nedá. Kniha mala niečo vyše 200 strán, no písaná relatívne veľkým typom písma sa čítala pomerne rýchlo. Čítala by sa pomerne rýchlo, keby tam nebolo na môj vkus tak veľa postáv. A samozrejme, každá kapitola bola písaná z pohľadu inej postavy. A to už ma asi poznáte, že na toto nemám príliš veľkú trpezlivosť. 

Príbehom išlo o rôzne typy partnerských vzťahov, rôznych trojuhoníkov a ja som sa do polovice knihy nevedela poriadne dostať do deja. Ani mi nepripadal nijako extra skvelý. Nemám z knihy zlý pocit, ale ani vyslovene dobrý. Mala v sebe síce nečakané zvraty a prekvapenia, ale veľmi málo nádeje na pevné a dlhodobé vzťahy. Áno, vzťahov tam bolo dosť, až som to spočiatku fakt nedokázala vnímať a zorientovať sa v nich. Avšak boli to dosť zvláštne vzťahy, postavené na blbých základoch a ja vám neviem, avšak prišlo mi to až také divné. Toľko rozpadov, rozvodov, záhad. Neviem nesadlo mi to. Možno aj preto, že to nejako nekorešpondovala s tým, čo o vzťahoch viem sama a čomu verím. Mala som z knihy pocit, že bola príliš obyčajná a možno nie realistická, ale až taká extrémna. No a vulgarizmy slovenského typu ala naše hlavné mesto mi v knihe vyslovene prekážali. Znovu už asi túto knihu čítať nebudem. A ako topka - každá kapitola bola písaná z pohľadu inej postavy čiže na orientáciu v deji to bolo fakt šialené. Ak sa chcete poriadne zamotať - odporúčam. 

Petra Nagyová Džerengová Za to mi zaplatíš! Knihu som čítala dávnejšie, no spomínam si na ňu dodnes. Bola skutočne perfektná, i keď témou boli opäť blbé vzťahy, rozvody, násilie a podobne. Každopádne román sa čítal úžasne. Od tejto autorky som potom prečítala aj viaceré knihy, no táto mi ostala v pamäti najviac. Skúšala som ju nájsť aj tu na blogu, no zdá sa, že som vám o nej nepísala, čo je dosť škoda. 

Všetky tri autorky sú podľa mňa skvelé ženy, vedia písať. A hlavne sú to Slovenky a neopisujú Ameriku či iný štát, ale ich príbehy sú zasadené do prostredia nášho štátu. V poslednej dobe čítam naozaj extrémne veľa, jednoducho si tak krátim večery, ktoré sú čím ďalej tým tmavšie. Zároveň sama píšem a čítanie mi jednoducho robí radosť. 

Ako sa vám páčia slovenské autorky a slovenské prostredie v knihách?