Nikdo není sám

Názov článku v češtine je zámerný a účelový. Presne tak sa totiž volá kniha veľmi dobrej, českej autorky, Petry Soukupovej. Vydala viaceré knihy, ja som s ňou až doteraz tú česť nemala. Myslím si však, že túto chybu čoskoro napravím. Jej štýl písania si ma získal. Je jednoduchý, ľudský, akoby ste čítali vo svojom vlastnom živote. Žiadne zbytočné pompéznosti či nadnesenosti alebo suchá vata na 100 strán (poznáme, takých autorov je xy). Poďme sa však detailne pozrieť na knihu: NIKDO NENÍ SÁM.

Ako vravím, išlo o moju prvú knihu od tejto autorky. Na knižnom trhu ju samozrejme registrujem už dlhšie. Dokonca sa objavila aj medzi tipmi na dobré knihy v podcastoch o duševnom zdraví a to už je niečo. Síce nie presne táto, no iná Petrina kniha. Niekde som už dokonca počula aj také odporúčanie, že na duševné zdravie je najlepšia práve beletria. Paradoxne sa za oficiálnu literatúru na tieto účely považuje tá z oblasti osobného rozvoja alebo motivačná. No ja už len keď počujem slovo motivačná literatúra je mi zle. Avšak nájdu sa aj tu dobré knihy, ide len o to, že na príbehoch sa najlepšie učíme. Najlepšie oddychujeme a najľahšie si príbehy zapamätáme. No a ja čítam knihy ešte vždy tak nejako odkazovo. Vždy sa v nich nájdem a vždy sa mi nejako spoja s tým, čo v živote prežívam alebo akú dilemu riešim. A presne tak to bolo aj v prípade tejto knihy.

Je písaná z pohľadu 3 zo 4 hlavných postáv. Dejovo ide o príbeh takej tej úplne normálnej, českej rodinky. Otec, ktorého jediný pohľad sa v knihe neprezentuje. Potom je tu dospievajúca dcéra Mája, ktorá rieši prijímačky na strednú a zároveň svoju prvú lásku. Následne o niečo mladší syn, ktorý rieši hlavne chlapčenské kamarátstva a partie. Za tú najviac podstatnú postavu však možno považovať Mamu ala Veru. Tá ma takých tých typických protivných a tak trochu manipulatívnych rodičov. Snaží sa k nim chodiť aj s rodinou, avšak večne jej niečo vyčítajú. No a zrazu mama zomrie a ostane len otec, sám vo veľkom dome. Tu sa pekne ukazuje téma, ktorá je vcelku náročná na riešenie. Čo s rodičmi, ktorí sa o seba nevedia postarať samy avšak vy žijete ďaleko, s vlastnou rodinou a vlastnými problémami. Opatrovateľské služby sú len na pár hodín, domovy dôchodcov bývajú drahé a mnohí dôchodcovia sem zo svojich domovov jednoducho nechcú, čo chápem. Ťažká situácia, s ktorou sa na Slovensku aj v Česku pasujú tisícky rodín. Srdce vám nedovolí sa o rodičov nestarať, no ak sa tomu oddáte úplne na úkor seba a vlastnej rodiny, tiež to nebude dobré. 

Okrem týchto záležitostí sa v knihe ukazovali aj iné témy. Pohľady dospievajúcej dcéry, jej sklamanie z prvej lásky a ako to celé prežívala. Manžel, ktorý napodiv bol veľmi chápajúci a starostlivý, svoju ženu podporoval najviac ako to len išlo a to bolo super. Za mňa krásny rodinný príbeh, ktorý sa ale neobišiel bez problémov a niekedy som mala pocit, že je toho na hlavnú hrdinku Veru nejako extra veľa. Skutočne až príliš a to práve v období, kedy som toho sama mala nad hlavu. Knihu vám viem jednoznačne odporučiť, ja sa určite pozriem aj po iných dielach autorky. Zohnala som ju v knižnici, no len na rezerváciu. To je zvyčajne znak, že je kniha fakt dobrá, musíte si ju rezervovať, inak sa k nej nedostanete. Voľne na pultoch knižnice by ste ju hľadali márne. Našťastie som už našla spôsob ako k týmto knihám prísť. 

Čítali ste českú autorku Petru Soukopovú? Ktoré jej dielo by ste mi odporučili?