V poslednej dobe sa mi konečne trochu uvoľnila kapacita na písanie a tak nezaháľam. Čo si budeme klamať, nápadov bolo a je stále dosť, len akosi nebolo kedy písať. Samozrejme času stále bolo, no nemala som dostatok mentálnej energie. Vyšťavená prácou a ďalšou veľkou vecou v súkromí na to jednoducho nebol priestor. Na čítanie mi však našťastie priestor zostal, považujem to za perfektný relax no a dnes si dáme také letné, pekné a zároveň nádejné čítanie. Nebojte sa, nebudú to bezduché romány, také mňa nebavia. Jeden vás namotá na dovolenku v Chorvástku a ukáže vám túto krajinu aj z trochu inej strany. No a druhý vám vďaka autobiografii zosnulého Pápeža Františka dodá Nádej do života. Tak poďme na to.
V TIENI OLIVOVNÍKOV - EVY GLYN
Táto kniha ma veľmi bavila. Bolo akoby o budovaní sebadôvery hlavnej hrdinky Antonie, ale aj Damira. Zároveň ma bavil príbeh Damira, ktorý prežil utrpenie vojny ako dieťa a vracali sa mu odtiaľ spomienky. Skvelé bolo aj Chorvátsko, čo si budeme klamať, chodíme sem radi. Ja som bola zatiaľ len raz aj to až v Septembri, kedy to more už nebolo úplne najteplejšie. A išla by som znova a je pravdou, že práve na nejaký ostrov úplne ideálne. Tak nejako mi táto slovanská krajina s morom príde celkom sympatická.
Samozrejme kniha mala aj také to otrepané, na mňa už trochu nudné a fádne klišé. A keby jedno, viacero. Znova to bolo o tom, ako každý pije kávu. To si v knihách všimnite, kdeže zelený čaj, nie nie, káva je topka. Potom druhá vec - cestovanie. Hádam každý hlavný hrdina je asi multimilionár a môže byť na dovolenke aj mesiace alebo tu dokonca aj žiť. Je pravdou, že problémy s peniazmi tu akosi nevídavam. No a tretia vec - romány pri mori sú in. Najčastejšie samozrejme z prostredia Talianska či Francúzska. Mne sa však viac páčia také menej (knižne) otrepané krajiny ako napríklad práve toto Chorvástko. O ňom sa zase až tak často knihy nepíšu. Ocenila by som aj Poľsko a milujem aj Španielsko. Avšak najčastejšie počúvame Provence, Toskánsko a podobné destinácie. Podľa mňa to chce trochu update milí autori.
Napriek týmto klišé knihu veľmi odporúčam. Dokonca by som si ju pokojne prečítala znova. Bola perfektná, nemala vôbec predvídateľné pasáže alebo len úplne minimálne. Neskončilo sa to ani vzťahom medzi hlavnými postavami. Všetko sa to vykreslilo inak a veľmi zaujímalo. Malo to spády, prekvapenia, zápletky a veľmi zaujímavé bolo aj pátranie po Damirovej matke. Autorka tu spomínala aj vojnové udalosti, ktoré neboli príjemné a asi sa o nich až tak veľa nepíše. Mám na mysli vojnu v roku 1993 medzi Bosnou a Chorvátskom. Možno to trochu zmierni našu prílišnú predpojatosť voči Chorvátsku, ktorá sa aktuálne berie za krajinu, ktorá na nás turistoch "len zarába". Nie je to úplne tak.
Autorka napísala aj ďalší román z Chorvátskeho prostredia a to Knižný Klub v Dubrovníku. Keď si pozriete prehľad kníh vydavateľstva Metafora nájdete v ňom množstvo takýchto letných destinácií a príbehov. Avšak viete čo, podľa mňa takéto knihy k letu skutočne patria. Presne tak ako všetky tie sladké, zasnežené romány k zime. Takže moje odporúčanie znie - hľadajte letné romány.
PÁPEŽ FRANTIŠEK - NÁDEJ
Mala som tohto pápeža skutočne rada. Bol mi sympatický a pripadal mi taký bližší ľuďom. Reálnym problémom, súčasnej dobe, aj v rámci katolíckej cirkvi mal pokrokové nápady a postoj. Veľmi sa mi páčilo, ako v knihe spomínal, že niektoré krajiny považujú sex za hriech najhrubšieho zrna (Slovensko napríklad) a že absolútne prehliadajú oveľa väčšie hriechy. Zažité na vlastnej koži - tento prístup cirkvi. Ok ale nechcem tu byť kritická, kniha je skvelá a tuším sa radí medzi bestsellery. Za mňa mala akoby 3 časti. Spočiatku ma bavila pretože sa v nej opisovalo detstvo a dospievanie pápeža a bolo to také ľudské. Potom tam boli časti o tom, ako bol povolaný do služby, semináre a podobne, toto ma až tak nebavilo, ale chápem, patrí to k životu predstaviteľa cirkvi. No a potom akoby taká tretia časť ma dostala úplne. Hovoril v nej presne o Nádeji do života. To je to, vďaka čomu prežijeme. Niekedy stratíme vieru v šťastné konce alebo šťastné vzťahy, ale pokiaľ cítime aspoň iskru nádeje, postupne bude ten život krajší. Kniha mi padla do rúk v správnom čase, tiež som sama strácala vieru aj nádej v krajší život, avšak pomohla mi takže je to aj taká mini terapia. Odporúčam prečítať, hlavne tá časť o Nádeji sa vám bude páčiť.
Tak a máme to za sebou. Mám dojem, že som v poslednom čase prečítala veľa dobrých kníh, no nemala som čas o nich písať. A to je škoda pretože keď človek natrafí na dobrú knihu mal by sa o ňu podeliť so zvyškom sveta. Od Evy Glyn si chcem prečítať aj ďalšie diela. Vydala aj knihu Knižný klub v Dubrovníku. Znova Chorvátsko a ja vám neviem, bola som tu len raz aj to autobusom čiže na cestovanie to bol des. Ja v hluku autobusu kde je kopa ľudí nezaspím takže som prebdela celých 12 hodín. Toto už fakt nikdy, ale ísť sem autom alebo letecky - pohoda. Je to na mojom zozname a po prečítaní tejto knihy úplne nakoľko čo si budeme klamať, aj Chorváti sú naši slovanskí bratia.
Aká kniha v poslednom čase inšpirovala vás?
Neznám ani jednu
OdpovedaťOdstrániť