Knižné okienko Apríl

Na úvod prepáčte tú fotku, ja som si akosi neuvedomila, že sme sa o knihe Nastavte zdravé hranice bavili už v marci. Paradoxne stále som túto knihu nedočítala a neviem, či mám na to chuť. Dnes ju však už vynecháme a reč bude o dvoch románoch od slovenskej autorky žijúcej na krásnej Madeire - Beatrix Zaťkovej. Takže sa nemusíte obávať, nebude to príliš dlhé, trochu som s čítaním spomalila, potrebujem akoby opäť načerpať sily, ale zase aj 2 knihy nie sú zlý výkon čo poviete? Tak poďme na to, obe knihy sú romány takže hádam poslúžia ako tipy na dovolenkové čítanie. 

Obe knihy mi boli odporúčané priamo v knižnici. Viete tá moja petržalská, tam sú skvelí ľudia na každej pobočke. Ja chodím do dvoch, ale najčastejšie do tej na Prokofievovej, pri plavárni. Chcela som totiž nejaký román z prostredia Španielska. Dala som sa teraz na výučbu tohto jazyka, ale hlavne mám dojem, že túto krajinu si berú ako inšpiráciu málokedy. Samé Taliansko a Francúzsko, sem-tam Grécko či Chorvátsko. A pritom Španielsko je tak úžasné a navyše tiež to nie je žiadna lacná dovolenková destinácia. No Madeira patrí pod Portugalsko, ale tak aspoň bola zmena. Poďme teda na tie romány. Obe sú z pera rovnakej autorky, tvoria akúsi sériu, avšak nie takú s rovnakými postavami. 

Ako prvú som si na čítanie zvolila Sladkosť Madeirskeho vína. Síce ma tá tématika vína už tiež príliš nelákala a prišla mi dosť otrepaná, prežila som to. Kniha bola skvelá. Opisuje príbeh mamy Anny a jej asi 11 ročného syna, ktorí žijú na Slovensku. Jedného leta ich však zláka kamoška a teta na Madeiru aby im tam Anna pomohla s organizáciu dôležitej akcie v hoteli. A tak privolia a idú. Je tu samozrejme kopu romantickej zápletky Anny s bohatým majiteľom vinárstva. V tomto smere sa žiadne prekvapenie nekonalo. Avšak mňa na knihe najviac bavila práve postava jej syna. Išlo o chlapca, ktorý trpel hemofíliou a nesmel sa poraniť. A tak ho Anne držala ako vo vatičke. Na ostrove však pracovala a síce mala syna aj tak pod dohľadom, ale vynašiel sa. Spriatelil sa so starým pánom, majiteľom hotela, ktorého syn sa nám potom do Anne zaľúbi. No a práve to, ako ho tento starý pán Albert všeličomu učil sa mi veľmi páčilo. 

Naučil ho bicyklovať, plávať, šiel s ním na ryby a kadečo iné. Navyše to aj starému pánovi veľmi prospelo, doslova ožil, prestal používať vozík a opäť chodil a toto ma bavilo veľmi. Aj tá romantika bola fajn, len viac predvídateľná. No a hlavne dámy pamätajte si - také vyznania lásky, aké sú v knihách z úst mužov - sú písané väčšinou ženami a nie sú realitou. Netvrdím, že vám muž nepovie milujem ťa ani že je správne, ak vás nedokáže slovne pochváliť či oceniť - ale zase v románoch je to extrém. 

Podľa anotácie som sa však viac tešila na Dlhú cestu na Madeiru. Mala paradoxne aj krajší obal, ústrednou témou a dejom malo ísť o zocelenie vzťahu dvoch manželov - Pauly a Martina. Tí sa vyberú na výletnú loď z Hamburgu na Madeiru aby tým utužili resp. zachránili svoje manželstvo. Táto téma ma nadchla, dlhodobé vzťahy a ich budovanie či znovubudovanie sú taká moja srdcovka. Paulu si manžel príliš neváži a nepovažuje ju za žiadnu extra výhru. Skrátka ju - povedané tak jednoducho - nevidí. Navyše sa pred nalodením v Hamburgu pohádajú a tak Paula odchádza na loď sama v predstihu a Martin vraj dorazí neskôr. Chyba - nedorazí a nielen sem, ale ani to nestihne na žiadnu ďalšiu zastávku. Paula si teda užíva na lodi, všetky smsky od Martina vymaže a za celú knihu medzi nimi neprebehne žiaden kontakt. Kapitoly sú rozdelené na časť o Paule a časť o Martinovi. Úprimne Martinov život a jeho zážitky ma bavili viac. V prípade Pauly to bolo dookola to isté, len v inej krajine. Vystúpili z lode, dali si prehliadku pamiatok, do toho šarmantný sprievodca, samozrejme opis jedla na 4 strany minimálne, odchod na loď, večierky a dookola znova o tom istom. Jednoducho ma to nebavilo až tak, že som mnohé kapitoly jednoducho preskočila. 

Na postave Martina bolo vidieť nejaké formovanie, uvedomenia atď. V prípade Pauly takmer nič. Navyše ak mal byť toto román o páre a utužení manželstva, nemal sa rozobrať na posledných 5tich stranách. Totálne stupídne mi prišlo, že Martin loď nedokázal dohnať na žiadnej jej zastávke. Aj to ma iritovalo, stále sa niečo stalo. Meškalo lietadlo, neletelo lietadlo alebo zaspal vo vlaku a prespal zastávku. To sa podarí komu prosím vás? Neviem jednoducho mi to pripadalo trápne. Za mňa je anotácia knihy klamilvá a ak cítite z tejto recenzie hnev, máte pravdu. Toto je za mňa dielo katastrofa. Nič viac k tomu už nemôžem povedať.

Je mi ľúto, že sme to zakončili niečím tak negatívnym, avšak ja si nemôžem pomôcť. Normálne nechápem, ako môže jedna autorka napísať jedno dielo tak úžasné a druhé presný opak. No ale tak stáva sa, nie všetko vyjde. Možno na nejaké letné ultra oddychové čítanie by aj tá Dlhá cesta na Madeiru bola. Uchvátiť môže možno cestovateľov, sú v nej zaujímavé informácie o Bruggách, Londýne atď. Moje čitateľské potreby však uspojila skôr Sladkosť madeirského vína. Tú vám odporúčam. 

Čo zaujímavé ste čítali vy? Poznáte tieto knihy alebo autorku?