Domček v Írsu Julie Caplinová

Tento rok je pre mňa rokom románov. A že som ich našla a prečítala skutočne dosť. Teda no našla ako našla. Niektoré som dostala, niektoré mi boli požičané známou a iné som zase našla doma v rámci veľkého upratovania. V zásade som si asi ani jednu knihu nevybrala iba podľa recenzií na internete čo je asi dobré. Nie vždy sa totiž recenzie stotožňujú s realitou a občas sú prifarbené aby sa lepšie predávali. Asi je zo mňa cítiť jemnú nahnevanosť voči marketingovým ťahom v rôznych oblastiach života a je to pravda. Odhliadnuc od toho však čítam veľmi rada a rada sa túlam po e-shopoch s knihami, rôznych knižných blogoch, aby som tam objavila nové knihy na čítanie. Motivačná literatúra ma už nebaví, doslova ma znechucuje a navyše si z nej takmer nič nepamätám. Príbeh je jednoducho príbeh a jeden taký napísala Julie Caplinová. Teda nie jeden, napísala ich niekoľko, majú nádherné obaly a ja mám doma Domček v Írsku.

Kniha je zasadená do prostredia Samotného Írska ako už názov knihy napovedá. Našimi hlavnými hrdinami sú dokonalý muž Conor a Hanah. Hanah je právnička, ktorá sa rozhodne asi po prvýkrát v živote pre spontánny krok a prihlási sa na kurz varenia. Inak je pre ňu akékoľvek vybočenie zo zabehnutého života príliš silná káva. Samozrejme, predvídavo som šípila, že náš pán Conor bude mať čo dočinenia s jej kurzom a aj sa tak stalo. No a tu sa už zastavím lebo vám všetko prezradím. 

Môj celkový dojem z tejto knihy je taký jemný, no za srdce ma nechytil. Bol to darček a samozrejme som rada, že dostávam knihy. Evidentne všetci vedia ako milujem čítať a ešte viac písať. Alebo to mám narovnako? Netuším, na napísanie románu si sama netrúfam. Možno sa to zdá jednoduché, ale vôbec to také easy nie je. Nechcem autorku kritizovať, tento román mi príde vhodný pre nižšie ročníky, možno teenage alebo čerstvé absolventky univerzity. A tiež pre tých, ktorí milujú americké komédie a ich miernu priblbosť. Miestami mi to také prišlo. Chýbala mi hĺbka a viac reálie. Jednoznačne. Čítať sa to dalo, ale nebolo to úplne ono. 

Kniha mi prišla taká trochu málo hlboká, dosť plytká. Niektoré pasáže som len preletala očami. Ako taká oddychovka môže byť, miestami mi však prišla dosť trápna. A príbeh mi pripadal až príliš priamočiary, neboli tam takmer žiadne nečakané zvraty či extrémne prekvapenia. Aj dialógy medzi hlavnými postavami boli miestami na mňa dosť prízemné až stupídne. Trochu taký ten americký humor z tých všetkých divných videí, ktoré ja fakt nemusím. Kto to však má rád tak ok.

Do knihy sa dosť tlačili rôzne eko témy, čo ma tiež až tak nepotešilo. Román je možno moderný, no niekedy až príliš. Neviem príbeh bol fajn, no do dočítania knihy som sa musela nútiť. Nečítala sa ťažko, išlo to dosť hladko ale nie je to kniha, ktorá vo vás zanechá dojem. Aspoň vo mne určite nie. Nevadí, zdá sa, že som sa konečne presvedčila o tom, že tieto knihy sú skôr pekné zvonka ako zvnútra. Tak ako to býva u niektorých extra krásnych mužov - nádherní zvonka, no inak skôr prázdne hlavy (česť výnimkám). 

Knihy je plná bizarností, ktoré ma doslova vytáčali. Príkladom bolo dávať mená sliepkam, bývať v jednom dome spolu s hlavným hrdinom Conorom a asi 100 strán bolo venovaných tomu, ako sa tvárili, že jeden druhého nechcú, čo vôbec nebola pravda. Navyše Conor pôsobil ako úplne dokonalý prototyp muža, čo sa však realite nepodobá ani zďaleka. Kniha ma skutočne dosť rozčuľovala. 

Takže na záver, prečítať sa to dá, avšak nie je to nič, k čomu sa potrebujem vracať. Skôr pekné zvonka ako poučné či plnohodnotné zvnútra. Aj takéto knihy na trhu sú a určite sa aj pre tieto nájde publikum. Ja sa zaň tak úplne nepovažujem.

Majte sa krásne a dajte mi vedieť, či ste čítali niektorú z týchto nádherných kníh od Julie Caplin.