Slnko v duši, nádej v tebe

Nebojte sa, môj beauty blog sa na knižný nezmení. Je však pravda a treba počítať s tým, že tých knižných recenzií tu bude asi sporadicky viac.  Podľa toho, či mám obdobie čítania alebo nie. A teraz mám. Priviedli ma k tomu viaceré okolnosti vrátane knižnici po tete, ktorá nás minulý rok opustila. Nemyslím, že moja láska k písaniu a čítaniu sa zrodila tak nejako rodinne, od malička som knihy neznášala a nečítala som žiadne. Zlom nastal tuším niekedy koncom základnej školy a naplno som sa do čítania pustila až pár rokov po inžinierskych štátniciach. Zároveň si nosím v hlave nápad, že raz možno aj moja kniha uzrie svetlo sveta. I keď by som sa musela nejako preniesť cez fakt, že sa s tým spája vystavenie sa verejnosti, kritike a potenciálnemu neúspechu. Človek nikdy nevie, no možno to nakoniec bude úplne inak a moja kniha bude mať ohlas. Píšem neuveriteľne rada a práve tento blog tomu položil základy. No a aby som premostila k dnešnému knižnému postu, bude ním recenzia na úchvátný a veľmi ťažko predívadteľný román Slnko v duši, nádej v tebe. 

Ůžasná kniha, ktorú som mala spočiatku chuť zahodiť do koša. No neurobila som to a to z dvoch dôvodov. Po prvé, nepatrí mne, ale knižnici a po druhé, bola som zvedavá. Kniha ma do deja vtiahla okamžite. Začínalo sa to perfektne, tak ako to sľubuje krátka anotácia na obale. 20 ročná Hermína, dieťa z ulice, vstúpi do krčmy a tam jej neznámy, starší muž ponúkne prácu u seba v hoteli. Neverí jemu tak ako nikomu, avšak odmenou jej má byť jedlo a strava. A to je to, čo veľmi potrebuje takže sa rozhodne ísť. Dostane sa tak do rodiny manželov, ktorí vlastnia krásny hotel vo Francúzsku. Potešila som sa, že kniha bude opisovať to, ako sa z tejto ženy stala postupne žena, ktorá dôveruje. Tešila som sa na postupný prerod jej charakteru a šípila som kopec psychológie a niečoho, čo čítam rada. No prišiel sek a ďalšia kapitola mala nemilosrdný názov - O 20 ROKOV NESKÔR. To ma skoro trafil šľak. Hermína má 40, má 2 deti a rozvádza sa s manželom. Náš skvelý starší pán zomrel a jeho žena je z toho zdrvená. Zakrátko opúšťa hotel aj ona. To už prešlo 100 strán a ja som stále nechápala o čom tá kniha bude.

Cítila som smútok, 100 strán fuč, zmena osobnosti a postupný opis nadobundutia dôvery 20 ročnej hlavnej hrdinky sa spomínal len sem-tam. Spočiatku dokonca autorka striedala časové línie bez upozornenia. Občas som bola fakt stratená. No a potom sa to začalo postupne skladať. Do hotela sa totiž po smrti matky vracia ich syn - Vasilij. Hotel je bez pánov, posledná vôľa nikde a každý čaká, ako to celé dopadne. Kto bude nový majiteľ, čo bude s hotelom a ešte sa tu samozrejme začína odohrávať to, čo som tušila - láska medzi Vasilijom a Hermínou. Potlačená, stratená, no nikdy neumierajúca. 

Kniha ma držala v strehu, nebola priamočiara, prvoplánová. Netušila som, kam nás autorka zavedie ani čo je vlastne dejom knihy. Od tejto autorky som toho už prečítala viac. Veľmi dobrá je táto kniha a rovnako tak aj jej predošlá Kvapka šťastia v rannej káve. Agnes Martin-Lugand. Je vidieť, že autorkeaje francúzska, píše veľmi dobre a skutočne neamericky. Akosi mi niektoré americké autorky beletrie začínajú liezť krkom. Zvyčajne je mi už od začiatku jasné, ako to bude celé pokračovať. Tu je to iné a knihy sa čítajú perfektne. Nejde o žiadnu priamočiaru romantiku, vždy je tu aj iný dej, niečo zaujímavé, podnetné. Rozhodne odporúčam pozrieť si jej autobiografiu. 

Tak to by sme mali, kniha bola úžasná a ja sa idem pustiť do ďalšej. Teraz mi to ide aj keď trochu už aj mne začína dochádzať para. Stále mám však ešte niečo v zálohe aj doma a občas sa mi niečo podarí uchmatnúť aj z knižnice. No a niekedy človek príde ku knihám aj inými cestami. 

Odkiaľ najčastejšie získavate knihy vy? Kupujete, požičiavate, vymieňate alebo ešte inak?