Knižné okienko OKTÓBER

Svetlý, farbistý a pomerne stále dosť slnečný mesiac Október sa nám pomaly končí. Recenziu resp. jej úvod píšem priamo dnes po zmene času. Vôbec nemám rada tento zimný čas, hore som už od 6tej pretože moje telo netuší, čo sa deje. Svetlo je tiež zrána zbytočne skoro a večer bude zase zbytočne skoro tma. Moja šéfka nedávno poznamenala, že November príliš neobľubuje. Začínam chápať prečo. Ešte že je stále hubárska sezóna v lese, inak by to bolo asi aj pre mňa ťažšie. Viete, mne ani tak neprekáža že je chladnejšie, ja by som len chcela to svetlo mať počas dňa dlhšie. Nemyslím si, že som náročná. No ale tak čo už, zemou nepohneme, ostáva mať dostatočne dobré zásoby kníh a práve preto prinášam dnešný článok. Myslím, že všetko sú romány avšak nebojte sa, nejde o také tie extra sladké a prvoplánové. Už ma poznáte, také mňa veľmi nebavia. Tak poďme na to.

DCÉRY KVETOV - TESSA COLLINS

Ide o knižnú sériu, zatiaľ bol vydaný asi len prvý diel. V čestine som túto knihu našla s viac výstižným názvom aj obalom - Mexické dedičstvo. Pretože je pravda, že dej prvej časti sa odohráva prevažne v Mexiku. Dcéry Kvetov preto, že ide o 5 žien pomenovaných podľa rôznych kvetín. Všetky sú príbuzné a prvý diel je o Dalii, ktorá sa po smrti starej mamy dozvie, že má aj otca, ktorý žije v Mexiku. A rozhodne sa ho vypátrať. Kniha sa čítala dobre, bola pútavá avšak asi nie až tak prekvapivá. Avšak zaujala ma a pokojne by som si prečítala aj pokračovania. Veľmi nápadne sa mi však podobá na sériu od Lucindy Riley - 7 sestier. Každá kniha o jednej sestre, každá sa odohráva v inej časti sveta a zároveň ide o sériu žien z jednej a tej istej rodiny. Dcéry kvetovo si so Siedmymi sestrami boli podobné aj v prelínaní časových línií - súčasnosť vs. minulosť. Tu sa mi to však páčilo viac pretože sa to prelínalo v rozumnej dĺžke. 

ČARO OLIVOVNÍKOV - JO THOMAS

Na tie olivovníky by som už mala byť asi expert. Čítala som už hádam všetky možné knihy s ich názvom. Ako prvú a pre mňa ikonickú top knihu považujem Evu Glyn - V tieni Olivovníkov. Potom bola perfektná aj kniha od Lucindy Riley - Olivovník. Obe by sa oplatilo mať doma a čítať pokojne znova. Do tretice som dočítala knihu Čaro Olivovníkov. V príbehu aj samotnej hlavnej hrdinke Ruthie som sa veľmi našla. Po rozchode sa veľmi impulzívne rozhodla kúpiť si dom na talianskom vidieku. Mladá Angličanka sa tam presťahuje, na dome je práce ako na kostole a ešte sa tu musí potýkať so susedmi - rodinou, ktorej starý otec dom vlastnil. Príliš sa im fakt, že dom má nového pána resp. paniu nepáči. Spočiatku sú k nej aj vcelku nepríjemní. No a do toho dom má aj záhradu plnú olivovníkov. 

Kniha sa mi zo začiatku čítala perfektne, má rýchly rozbeh, ktorý vie zaujať. Potom sa to akoby utlmilo to ma príliš nebavilo a potom to už viac-menej išlo, ale nie tak rýchlo ako ma namotal začiatok. Viac sa to už časom točilo okolo lásky než okolo psychiky autorky, jej prežívania či trápenia sa s domom. Nehovorím mala toho dosť, miestami mi to prišlo až také nadľudské tie výkony aké tam podľa autora dokázala za deň dať. Myslím, že na jedného človeka nereálne a to som vyrastala v dome takže dobre viem, koľko je tam práce a koľko sa toho dá za 1 deň stihnúť bez pomoci. Tu to vyzeralo že Ruthie je superžena. Opäť veľa opisov jedla aj keď pomerne sa ešte držali na to, že ide o Taliansko. Kniha sa mi napriek všetkému páčila a odporúčam vám ju.

MAČACIA SÉRIA

Tieto dve knihy tu nejdem opäť rozpisovať, no sem-tam siaham aj po knihách, ktoré som už raz čítala. Tentokrát som sa pustila do Davida Michieho a jeho sériu príbehov o Dalajlámovej mačke. Prvý aj druhý diel. Druhý o Umení priasť som mala doma, ale idem ho predať. Na druhé prečítanie som z neho mala podobný pocit ako po tom prvom, je to fajn ale trochu príliš ružové, idealistké, všetko sa dá vyriešením zmenou myslenia. S týmto ja úplne nesúhlasím. A príbeh každého tu dopadne perfektne. Lepšia sa mi zdala prvá kniha Daljlámova mačka. Zvyčajne býva prvý diel čohokoľvek lepší a odniesla som si odtiaľ aj viac múdrostí. Je pravda, že túto knihu som čítala dávnejšie v porovnaní s prvou takže možno aj to je dôvod. Knihy napriek tomu stoja za prečítanie, len vás môžu tak ako mňa miestami iritovať.

Mám aj jednu nedočítanú a nedočítanou už asi zostane. Ide o moju obľúbenú autorku Agnes Martin-Lugand. Aj z jej pera sa mi už niečo nepáčilo a to práve jej ikonická Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Doma mám jednu z jej najnovších kníh Muž, ktorý šiel po kľukatých cestách. Nejako sa vôbec neviem stotožniť ani nájsť sa v hlavných postavách. Nejako ma aj tie opisy nudia a to som už skoro na strane 100 a táto autorka nemá pomalý štýl. Neviem nejako ma to jednoducho tématicky nezaujalo.

Tak to by sme mali. Začínajú ma tie romány tak nejako aj unavovať a nudiť. Oveľa realistickejšie mi pripradajú naše slovenské či napríklad české autorky. Aj keď v ich knihách je rozvodová téma vždy tou hlavnou. Takže tak jeden extrém strieda druhý. Možno si dám od románov načas pauzu, to mi toho už však veľa nezostane - okrem Dana Browna, Jozefa Banáša a ak sa mi pošťastí nájsť nejaké fantasy či životopis. Do hororov či detektívok nejdem. Nepotrebujem sa báť alebo nudiť. Takže tak no snáď sa nájde niečo zaujímavé. 

Aký žáner by ste mi doporučili vyskúšať? Akú dobrú knihu ste v poslednom čase čítali?