streda, 29. apríla 2015

Think about - Ako sa preniesť cez minulosť


Dnes mám chuť na trochu motivačný post. Chuť písať takéto posty mám už dlho, veľmi rada ich čítam na iných blogoch, tak uvidíme, čo moja hlavička vyprodukuje. Tieto príspevky som nazvala Think about, čím mi vlastne popri Beauty Okienku a Značke mojimi očami vzniká tretia rubrika.

Minulosť je niečo, čo má každý z nás, všetci sme niečo prežili, niektorí viac, iní menej, niektoré spomienky sú pekné, iné zase bolestné. Ja sa chcem zamerať práve na to, ako sa preniesť cez to nepekné v našom živote, odraziť sa od dna a začať žiť.

V prvom rada uznávam, že to nie je vôbec jednoduché. Ujasnime si však niekoľko zásad, ktoré v boji s minulosťou je potrebné rešpektovať či sa nám to páči alebo nie:


Nerozoberať to, čo sa už stalo - k čomu vám to bude, či už je to rozchod a vy sa neustále trápite, čo by bolo keby, vytvárate si ilúzie a staviate vzdušné zámky a tým sa len oberáte o čas a energiu, navyše si nestihnete všimnúť, čo sa vôkol vás deje momentálne. To isté platí aj o iných veciach, minulosť nezmeníme, takže uvažovať nad ňou nemá zmysel, stroj času v realite neexistuje, filmov sme síce pár videli, ale hádam vieme, ako to funguje.

Z minulosti sa treba poučiť - pretože všetko sa deje pre nejakú príčinu a hoci to v danom momente nevidíte, po čase zistíte, že ste sa z danej udalosti fakt niečo naučili a že to bolo na niečo dobré. Príklad je opäť rozchod - rozišli ste sa a aspoň viete, čo chcete a čo nechcete.

Žite v prítomnosti - tak a na to pozor, súvisí to s prvým bodom, ak sa umárate v minulosti, ľahko vám môže to, čo sa deje momentálne prekĺznuť pomedzi prsty, síce fyzicky žijete v prítomnosti, no vaša myseľ stále blúdi do minulosti. Opäť sa tým oberáte o čas a energiu, žite v prítomnosti, vykašlite sa na to, čo bolo, aj keď je to smutné a trápi vás to, povedzte si jedno - Príde niečo lepšie, zaručenie.

Pozitívne myslenie - no tak o tomto bode sa dajú písať celé knihy a vlastne pardon už sú aj napísané. Pozitívne myslenie má však obrovskú silu, ak neveríte, tak to skúste a uvidíte, čo sa stane. Byť v živote pesimista a negativista je to najjednoduchšie čo môže byť, ale pomôže vám to? Nie, ľudia vás budú možno ľutovať, ale to je to čo chcete? Ľútosť? Nemyslím si. Všetci chceme v živote jedno, hoci si to nepriznáme - byť šťastní a milovaní, tak preto niečo urobme, pretože naše boje za nás nemôže vybojovať nikto iný.


Nikdy sa nevzdávajte - videli ste Batmana? Predpokladám, že áno, tak si spomeňte, čo vravieval Alfred Bruceovi - nie je dôležité koľkorát spadneme, ale koľkokrát sa postavíme. Originál vo filme to znelo trochu inak tuším - Prečo padáme? Aby sme mohli vstať. Podstata je tá istá - áno, nevyšlo nám niečo, sme z toho smutní, to je normálne, len nesmúťte príliš dlho, veci nevychádzajú nielen vám, je to normálne, podstatné však je poučiť sa zo svojich chýb a ísť ďalej, zlepšiť sa a pohnúť sa vpred.

Aj ja som už v živote nejaké veci zažila a preto viem, o čom hovorím, verte mi. Nie je ľahké preniesť sa cez minulosť, ale keď sa vám to podarí, je to oslobodzujúci pocit. Ak ste prežili nejakú smutnú udalosť a neviete čo s tým, dosť pomáha aj zdôveriť sa niekomu blízkemu, kto si vás vypočuje, podrží vás a podá svoj pohľad na vec. Potláčať v sebe hnev nie je tá najlepšia cesta. 

Na bolesť duše dobre zaberá aj zmena prostredia, vyrazte si niekam, pridajte sa do nejakého krúžku, nájdite si činnosť, ktorá vás baví a bude vás napĺňať, prídete na iné myšlienky a ktovie, aké iné benefity z toho vzídu, to nikdy neviete. 


Žite v prítomnosti, žite svoj život tak, aby vás bavil, nelipnite na minulosti, nie sme tu od toho, analýzy nechajte bokom, usmejte sa a vykročte vpred lepšej budúcnosti. 

8 komentárov:

  1. Niekedy sa ľudia tvária, že sú chudáci - no robia to preto, aby zaujali. Nikdy sa tak netrápia. Sú ľudia, ktorí sa prehnane ľutujú, no ak sú nejakého názoru, nič iné im nevysvetlíš. Musia na to prísť samy - ch zmýšľanie nezmeníš :/ Žiaľ ...

    www.aduliksun.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stretla som sa s takými ľuďmi, takže viem o čom hovoríš. Hold každý si je strojcom svojho šťastia.

      Odstrániť
  2. máš v tomto pravdu mam niečo za sebou na čo som nemohla zabudnuť alebo na koho aj ked som si tym už prešla patrí to do strého roku a teraz som konečne šťastná a dúfam že to tak aj ostane, aj keď si niekedy spomeniem ešte na nejaku vec čo sa udiala predtým ale to je asi normalne lebo ma to už neobera o energiu ani nič podobne len si na to spomeniem a poviem si že nestálo to za to a asi to tak malo byť

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Spomienky sú normálne, len sa v nich netreba umárať a treba ich hodiť za hlavu, občas prídu to je jasné, vyhnúť sa tomu úplne nedá. A presne ako píšeš, asi to za to nestálo, tak to malo byť a som si istá, že ťa čaká niečo oveľa lepšie.

      Odstrániť
  3. Nejvíce mi pomohlo se vypovídat kamarádkám a pak někde s nimi vyrazit :) A na tom pozitivním myšlením taky něco bude, lítost od ostatních dokáže člověka ještě více potopit na dno.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vyrozpravat sa velmi pomaha, cloveku akoby spadne kamen zo srdca.

      Odstrániť

Ďakujem za Váš čas a názor, veľmi si to vážim.

LinkWithin

you might also like