Knižné okienko jaunár

V poslednom čase sa moja vášeň ku knihám prebudila naplno. Asi je to tou zimou, čo iné sa dá doma robiť. Televízor nesledujem a ani to nemám v pláne. Von je to niekedy naozaj tak chladné, že aj ísť do práce mi dá zabrať. Viete ja som skrátka človek, čo prežije skôr 30 plus ako čokoľvek mínus. No ale nevadí, aj tak chodím von, no ten priestor na čítanie je v zime skrátka väčší. A aj tých kníh som akosi prečítala viac a opäť zavítala do knižnice. Kupovať si knihy je fajn, ale časom je to otázka priestoru. Peňazí tiež, ale zase to väčšinou neľutujem, skôr ten priestor. Ja viem, sme v dobe e-kníh, no ja sa tých papierových obalov a vône kníh neviem vzdať. 

Kniha od môjho obľúbeného autora Dana Browna - Bod Klamu ma spočiatku veľmi nudila. Prvých 100 strán sa nedialo takmer nič. Veru na toto od autora zvyknutá nie som. Ďalej mi tu chýbala aj skvelá a známa postava doktora Roberta Langdona. Žiaľ v tejto knihe sa ho nedočkáte. Kniha mi prišla spočiatku veľmi politická a mala som chuť, po prvýkrát pri Danovi Brownovi, knihu nechať tak. Veľa sa v nej spomínajú voľby amerického prezidenta, NASA, meteority a celý dej sa odohráva okolo toho. Nuž nakoniec som sa našťastie dočkala typickej a nečakanej zápletky a rozuzlenia. To už je skrátka celý Brown. Každopádne si nemyslím, že toto je najlepšia kniha, akú som od neho čítala. Je však rozhodne stále dosť dobrá. A aj dosť hrubá, má vyše 400 strán.

Ďalšou knihou, ktorú som mala na zozname na prečítanie dlhšie je: Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Autorkou je franzcúzska spisovateľka Agnes Martin-Lugand. Príbeh sa točí okolo hlavnej hrdinky Diany, ktorá zažila krutú ranu osudu. Prišla o manžela aj malú dcérku a preto som čakala, že v knihe bude táto postava takou tou veľkou bojovníčkou. V skutočnosti ma však kniha dosť sklamala. V podstate sa Diane prebrala k životu až v posledných stránkach knihy. Do tej doby to bolo len o depresii, fajčení cigariet a alkohole. Skrátka mi tam chýbala nejaká hlbšia myšlienka, nejaká inšpirácia do života. Toto mi príde ako dosť instantná kniha, aj keď má neočakávaný záver. Každopádne ma sklamala.

Film Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej ste už určite videli. Ak nie tak odporúčam, minimálne pre ten zvláštny príbeh a Evu Green. Aj to ma ťahalo prečítať si knihu s rovnomenným názvom. Napísal ju Ransom Riggs. Ide o prvý z trojdielnej série príbehov o mladom Jacobovi a tajomnom svete neobyčajných detí. Kniha má veľmi pútavý obal, no samotný dej bol taký všeliaký. Film mal spád, kniha ho miestami nemala a nešlo o až tak napínavé čítanie. Aj napriek tomu si chcem prečítať aj ďalšie pokračovania. Tie už tuším sfilmované neboli, takže si príbeh musím ukončiť aspoň knižne. Oceňujem však, že sa autor držal pohľadu jednej postavy a že nešlo o žiaden denník. Neviem ako vy, ale mne sa knihy formou denníkou nečítajú dobre.

Záchranár Viliam Dobiáš a zároveň dosť častá postava seriálu 112 je knihou, ktorú som spoznala na základe recenzií blogerky Bielej Mačky. Jednoznačne ma na túto knihu namotala a veru právom. Pán doktor Dobiáš je fakt osobnosť, cítila som to z každého riadku tejto knihy. Má neskutočnú životnú silu, nadhľad a veľmi zaujímavé názory na život. Z knižného vydania ho považujem za veľmi osvieteného a inteligentného človeka. Kniha bola rozhovorom medzi autorom a týmto záchranárom. Nebolo to však iba o prípadoch zo záchranky, ale aj o výchove detí, prístupu k životu, o vzťahoch a o rôznych iných spoločenských témach. Kniha sa čítala skvelo a do pár hodín bolo po nej. Fakt pútavé čítanie a mne je len ľúto, že je kniha relatívne tenká. Určite treba prečítať. Mne to príde ako pekný životopis s odkazom.

 
Ide o život Petra Nagyová-Džerengová je knihou slovenskej autorky a je o jej živote. Nejde však o klasickú autobiografiu, skôr o sériu mini príbehov z jej života. Podané sú vtipnou formou a vlastne celá kniha je také dosť oddychové čítanie. Veľmi veľa tu spomína témy okolo výchovy detí a kariéry. Pre mňa osobne nebola táto kniha úplne tým, čo som od nej čakala. Na druhej strane sa pri nej dalo skvelo relaxovať a občas sa aj zasmiať. Od autorky som čítala knihu Za to mi zaplatíš a tá sa mi veľmi páčila, bola fakt reálna. Síce sa na blogu neobjavila, ale ja túto knihu rozhodne odporúčam.

Nuž poviem vám, tak učítaný mesiac ako bol január som nemala už dávno. Trochu sa to odrazilo aj na stave mojej chrbtice. Od toľkého sedenia za knihami ma mierne bolela. Nuž ale keď je vonku treskúca zima, niet lepšej zábavy. S knihami človek nikdy nemá pocit, že je na svete sám a vždy sú to zaujímavé príbehy. Už teraz mám doma ďalšie 3 knihy a nimi to rozhodne nekončí. Domáca knižnica je už vyčerpaná, no obávam sa, že moja vášeň ku knihám je silnejšia ako ja. Takže kníh sa vzdať určite nemienim.

Majte sa krásne a do komentárov mi napíšte, či poznáte tieto knihy. Rovnako tak budem vďačná za každý dobrý knižný tip.