Efekt pripútania - Vzťahové väzby, partnerstvo!

Vzťahové väzby sú za mňa akousi ďalšou typológiou osobností. Úprimne tých typológií je toľko, že by sa z nich človek mohol tak trochu zblázniť. Alebo sa môže stať, že sa tak stotožníte s niektorou z nich, že ňou začnete obhajovať svoje konanie. Určite poznáte vety typu - no vieš, keď ja som to mala v detstve ťažké a preto sa dnes správam takto. Hm ok beriem, môže byť avšak hádzať vinu za to, že napríklad nonstop kričím na to, že po mne kričali v detstve je alibistické. Dôležitá je naša snaha vedieť, že to robíme a snažiť sa to zmeniť. Kniha Efekt pripútania popisuje nielen to, ako väzby vznikajú čím by len vytvorila viac viny vočim rodičom a nášmu detstvu. Našťastie ide ďalej a skúma, ako sa to prejavuje v dospelosti a tým pádom s tým môžeme niečo robiť. Môžete to začať meniť.

Aj keď ma po prvotnom prelistovaní kniha nezaujala, v knižnici ju mali a tak som si ju predsa len požičala. Peter Lovenheim napísal knihu veľmi prakticky. V každej kapitole síce opisuje aj dôležité teoretické poznatky, no rovno ich prepája s praktickými rozhovormi. V knihe nájdete vedecké výskumy, psychológiu aj názory bežných ľudí a postrehy samotného autora. Som veľmi rada, že autor neostal iba pri destve a tom, ako vzťahové väzby vzniknú. Nie, išiel ďalej a v knihe nájdeme aj kapitoly o vzťahoch v dospelosti, o randení, o kamarátsve, starobe, chorobe, športe, politikoch, práci či náboženstve. Úprimne, posledné tri kapitoly mi neprišli až tak skvelo spracované ako tie predošlé, hlavne téma práce. Nakoľko sama vidím, že vzťahy na pracovisku sú obrovská téma a fakt ju nezvláda každý, bolo by fajn venovať sa týmto vzťahom viac. 

Čo to vlastne tie vzťahové väzby sú? Je to spôsob akým sa dieťa pripúta k svojmu primárnemu opatrovateľovi, zvyčajne je to matka, no nemusí to tak byť. Ide o vzťah, aký sa medzi nimi vytvorí v rannom destve. Chápete teda, že základ toho, ako sa bude naše dieťa mať ďalej  v živote sa formuje naozaj v útlom veku, do možno 1-2 rokov a je preto dôležité, aby rodičia a budúci rodičia sa svojím deťom fakt venovali, vnímali ich potreby a vedeli na ne primerane reagovať. Ono o tie reakcie rodiča ide asi najviac. 

Ak reaguje primerane dieťa si vytvorí tú najlepšie - tzv. bezpečnú vzťahovú väzbu. Ak je rodič prehnane úzkostlivý, dieťa nevie kedy a ako rodič zareaguje vzniká - neistá úzkostná väzby.

 

Potom sú tu rodičia, ktorí majú deti tak trochu na háku, výchova typu veď jeho to prejde, to nič nie je, nech sa vyplače a podobne - vytvára neistú vyhýbavú väzbu. 

Nuž a potom tu máme ešte jednu špecifickú väzbu - zmätenú/dezorganizovanú alebo niekde sa označuje aj ako úzkostno-vyhýbavá. Tú majú zvyčajne týrané a zanedbávané deti, ktoré zo strany rodiča cítia útočisko aj hrozbu zároveň. A dostávajú sa tak do stavu zamrznutia, patu, stavu bez možností.

Ideálny spôsob ako zistiť, akú väzbu máte je buď test alebo rozhovor s psychológom, ktorý sa tejto téme venuje. Ja som sa ku vzťahovým väzbám dostala vďala sledovaniu IG účtu Dr. Lipová. Zuzka má k tejto téme aj kurzy a pár videí nájdete aj priamo na IG. Dôležité však je, aby sme sa snažili čo najviac priblížiť k bezpečnej vzťahovej väzbe. K tomu je práve fajn vedieť, akú väzbu máte a ako sa prejavuje. No nezostať len pritom, ale ísť ďalej a snažiť sa denne meniť svoje bežné návyky. Reagovať inak, správať sa inak. Jedine tak môžeme zmeniť to, ako to máme dnes. 

Kniha je perfektná, určite sa oplatí mať ju doma. Ako tak pozerám, tieto moje knižné posty sú čoraz dlhšie. Tuším o týchto vzťahových väzbách niečo nahrám na YouTube alebo vymyslím nejaké ďalšie materiály. Viete, sama sa neustále vzdelávam a stále sa snažím byť lepším človekom. Je to však trochu boj s veternými mlynmi. Akonáhle vyriešite jednu oblasť, príde ďalšia. Aj preto je dôležité, aby sme sa vedeli zmieriť s tým, ako to máme dnes. Svoje detstvo a minulosť už fakt nezmeníme a hnevať sa na to, ako sme to mali tiež nepomáha. 

Počuli ste už o vzťahových väzbách? Zvyknete sa zaoberať svojím konaním a snažíte sa ho meniť?