Sestry z Titanicu, PPPíter na cestách - ide o život?

Delia a Nora. Dve ženy z Írska, dve sestry. Jedna matkou milovaná a tá druhá nonstop zhadzovaná. Našťastie tú druhú má veľmi rád zase otec. Ten zariadi, že keď príde pozvánka od bohatého strýka z Ameriky na plavbu loďou Titanic pre jednu z dcér, pôjdu obe. Síce nepocestujú tak luxusne, ako si to pôvodne Nora myslela avšak nakoniec sa plavia do Ameriky obe. Žiaľ osud Titanicu bol opísaný reálne a ani tu tomu nebolo inak. Potopil sa, no naše hrdinky prežili. Obe ale bez toho aby tušili, či je tá druhá nažive. A tu sa začína celý príbeh, ktorý mňa osobne dostal.

Na knihu som natrafila počas Výstavy Titanicu, ktorá sa konala v Bratislave. Výstava bola skvelá, rozhodne odporúčam zažiť, je to silné a veľmi zaujímavé. O tom, že existuje aj román z tohto obdobia som veru netušila. Na výstave mali už len posledný kus a knihy si zo zásady prv než si o nich niečo viac naštudujem nekupujem. No nejako mi to nedalo a pozrela som sa, či ju náhodou nemajú v mojej knižnici. A mali ba dokonca výnimočne nebola obsadená. Takže som si ju zapožičala a pustila sa do čítania. Úprimne, takto by mali vyzerať romány. Žiadna predvídateľnosť, stále sa tam objavovali nejaké nové okolnosti a nečakané zvraty. Viete, nemám až tak v obľube prvoplánové knihy, kde mi je už od začiatku jasné, ako to celé dopadne. Doplnené o legendárnu povesť Titanciu a jeho príbeh to bolo jednoducho úžasné. Ak hľadáte knihu, ktorá vás bude udržiavať v neustálom napätí, ale nie je to žiadna krimi, skôr spoločenský román, tu je. Považujem ho za natoľko výnimočný, že som sa o ňom musela rozpísať viac a možno si ho aj kúpim do svojej zbierky.

Z príbehu vám toho nechcem viac prezrádzať, to by vás jednoducho nebavilo. Myslím, že svoje som si ku knihe povedala. Knihu odporúčam,  je naozaj výnimočná.

Ak hľadáte literatúru na zasmiatie, ste na správnej adrese. Koniec koncov umelecké meno PPPíter je vlastne synonymom príbehov zo života na zasmiatie. Petra som sledovala na jeho anglickom youtube kanáli v časoch, kedy sa venoval iným životným témam ako len cestovaniu. Táto pasáž jeho tvorby ma bavila veľmi, no čo prešiel na cestopisné vlogy akosi mi to nesedí. V písanej verzii sa mi to však páčilo skutočne veľmi. 

Kniha Kde Všade som Nezomrel je sériou vcelku bizarných, občas smutne nešťastných príbehov. Nuž niet sa čo čudovať keď si vybral vcelku náročné destinácie. Africké krajiny, kde zažil maláriu a africkú nemocnicu v priamom prenose. Tiež bol v Peru, spomínala sa aj samotná Amerika a "jednoduchosť" nájdenia si zamestnania pre človeka z Európy. No a boli tu aj exotickejšie krajiny napríklad Omán a podobne. Všade to dosť zaváňalo úplatkárstvom, nuž asi nás Európanov a bielych majú za ľudí, ktorí peniaze jednoducho majú. Ach keby len tušili aký je život na Slovensku. Možno keby tam príde niekto z oveľa bohatšej krajiny chápem, avšak no uznajte. Nie sme na tom síce najhoršie, ale určite nemáme na rozdávanie peňazí všade naokolo. 

Štýl ma bavil, príbehy ma bavili, autor ma bavil. Všetko bolo písané ľudsky, jednoducho, polopate, bez omáčok. Občasne to bolo až mierne nechutné, avšak no aj to patrí k Petrovmu štýlu. Za mňa rozhodne veľmi netradičná a veľmi unikátna kniha, ktorú nenájdete len tak hocikde. 

Toľko z beletrie, v zákulisí už pre vás chystám samostatnú recenziu na knihu o Sebahodnote. Pôvodne som chcela písať o týchto knihách osobitne pretože obe sú skutočne unikátne, no nakoniec som sa rozhodla ich takto umelecky prepojiť. Koniec koncov v oboch prípadoch išlo doslova o život. 

Čo vy a príbeh lode Titanic? Boli ste niekedy na jeho výstave? Vedeli ste, že existuje aj román s touto tématikou? A poznáte Petra PPPÍTER?