Ako mi"Skupinová terapia" zmenila pohľad na skupinové terapie

Nikdy som nechápala tie scény z amerických filmov, kde ľudia sedia v kruhu na stretnutí anonymných alkoholikov. Prídu, pozdieľajú o sebe, čo chcú, ostatní sa im poďakujú, nikto im do toho nekecá a dokonca ani organizátor ala tipujem psychológ im nehovorí absolútne nič. O efektivite takejto terapeutickej metódy nie som ani dnes úplne presvedčená. No po prečítaní knihy Skupinová terapia od Christie Tate sa u mňa mnohé zmenilo. Či už horíte nedočkavosťou, čo sa týka samotnej knihy, možností skupinových terapií alebo vás zaujíma môj pohľad na vec - v každom bode ste tu správne. Pôjdeme postupne, aj keď ešte stále neviem, čím vlastne začnem. Štruktúru svojich článkov si nerobím vopred takmer nikdy. Všetko nechávam na spontánny tvorivý talent. Jedine tak som s článkom následne plne spokojná. Tak začnime, hádam to bude dávať nejaký logický zmysel. 

Scénu z amerických filmov opísanú v úvode určite poznáte. A ono to vraj skutočne funguje. Potvrdil to aj podcast Nevyhorení, časť 90ta venovaná svojpomocným skupinám a liečbe v komunite. Psychoterapeutka Hana Vojtová v ňom veľmi detailne opísala účinnosť týchto skupín aj to, aké možnosti v rámci Slovenska máme. Ak ste ho ešte nepočuli, určite odporúčam. Ja som ho počúvala skôr zo zvedavosti. Skutočne mi ten scenár z filmov nepripadal účinný. Mne tam totiž chýba niekto, kto tým ľuďom aj niečo povie napr. práve ten vedúci psychológ. Nejaké jemné usmernenia, niečo. A taktiež to aby si účastníci slovne pomáhali navzájom už na samotnom sedení. Ok no vraj to ale vie fungovať aj takto. 

V našich podmienkach fungujú dosť dobre práve skupiny pre anonymných alkoholikov, tiež tie pre ich rodinných príslušníkov. Potom spomenula pani psychoterapeutka ešte nejaké ďalšie. Obsahovo však nič, čo by som našťastie potrebovala. Tie, ktoré by tématicky zaujímali mňa na Slovnesku buď absentujú alebo sú ešte dosť v plienkach a o ich kvalite môžeme pochybovať. Nechcem nikoho uraziť, no kdesi som našla skupinovú terapiu tuším o vzťahoch a bola vedená cirkvou. To si myslím, že nie je úplne šťastný koncept, predsa len cirkev sa na vzťahy pozerá inak ako psychológia a má určité obmedzenia. 

Koncept pravej skupinovej terapie povedzme na tému vzťahov, práce, úzkosti či iných psychických záležitostí ako v knihe od Christie Tate na Slovensku zatiaľ evidentne nenájdeme. Ostáva nám teda aspoň kniha SKUPINOVÁ TERAPIA. Pri jej čítaní som si však skutočne želala, aby sme aj my na Slovensku niečo takéto mali. Poviem vám, čo ma na tomto koncepte oslovilo:

1. vedúci bol psychológ a síce nie vo veľkom, ale v istej miere vstupoval do rozhovorov účastníkov a akoby ich mierne viedol, dával otázky - bola tu reflexia.

2. účastníci sa mohli vyjadrovať jeden k druhému, jednoducho živá debata čo môže priniesť skvelé nové pohľady na váš problém a je jedno, že sú to "len ľudia" a nie práve študovaní psychológovia.

3. skupiny sú vraj úplne zdarma alebo za symbolický poplatok, čo sa mi tiež veľmi páči. Predsa len ak potrebujete na Slovensku konzultáciu psychológa, sú nejakí aj zdarma, no termínovo väčšinou ťažko dostupní, zvyčajne iba počas vašej pracovnej doby. Ostáva vám jedine súkromná sféra a čo si budeme klamať, nie je to lacné.

4. sila skupiny - už len samotný fakt, že viete, že nie ste jediná, ktorej sa daná vec stala, ktorá má daný problém vyvolá pocit normálnosti. Zároveň keď vidíte, ako to niektorí zvládli a boli vo veľmi podobnej situácii - dostaví sa nádej. Zistíte, že to ide. Že sa to dá zvládnuť a veľakrát dostanete aj návod ako na to. 

Pochopila som tak, že ak riešime nejaký problém napr. prácu, partnerský problém, deti a podobne, sila komunity je obrovská. Je dôležité mať okolo seba ľudí, ktorí riešia podobné témy. Vedia vám dať návody ako to spravili oni. Nemusíte opakovať všetko od A po Z. No viete sa minimálne inšpirovať. Taktiež je dobré radiť sa aj s ľuďmi, ktorí to nepoznajú. Vedia poskytnúť opäť iný pohľad. No a ešte je fajn mať okolo seba aj tých, ktorí riešia to čo vy a tiež netušia čo s tým. Nejde o to spolu plakať a ľutovať sa, no občas to padne dobre. A hlavne viete, že na problém nie ste samy. A to robí veľa. 

A teraz už poďme ku knihe ako takej. Je písaná prakticky, príbehovo. Presne takéto knihy by som ja označila za tie pravé "motivačné alebo osobnostno rozvojové. Skutočný príbeh, reálny dej a do toho všetkého sú zakomponované odkazy a ponaučenia. S autorkou som sa stotožnila veľakrát. Riešila problém neschopnosti nájsť si v živote partnera a obrovský strach z toho, že ostane aj zomrie sama. Tiež ma to istý čas v živote trápilo a momentálne sa nachádzam na istej križovatke a netuším, kam ma to zavedie. Viac prezrádzať nebudem, lebo sama neviem. No plne ju chápem. 

Kvalitou, odkazom aj štýlom by som ju prirovnala ku knihe Lori Gottlieb Možno by si sa mala s niekým porozprávať. Spolu s knihou Ženy, ktoré behali s vlkmi mi toto trio príde ako tá pravá literatúra osobného rastu. To pravé na duševné zdravie. Prečo? Pretože je to písané nie krátkym výsekom nejakého príkladu, celé je to príbeh. Mne sa to páči, no je pravda, že na trhu je takýchto kníh málo. Tuším by som mala prispieť nech tá diera nie je tak veľká. No stále si myslím, že na to nemám dostatočnú kvalifikáciu. 

Nech je ako chce, Skupinová terapie je perfektná kniha. Som rada, že som si kúpila čerstvo nový kus. Našla som ju aj na Knihobote, mám rada tento spôsob kúpy a predaja kníh. Ich verzia však bola podčiarknutá a to som nechcela. No v tomto prípade mi vôbec nevadí, že som investovala resp. využila firemný benefit poukážok. Veru, konečne pracujem na mieste, kde si človek môže kúpiť aj niečo pre vlastnú radosť. To, že to tu nie je ideál je už druhá vec, no benefity sú skvelé. 

PS: našla som predsa len zopár konceptov, ktoré sa na skupinovú terapiu trochu podobajú. Skúste si vyhľadať LEAF krúžky cez Growni.sk, pracovná téma. A ešte Petržalka bez úzkosti v centre Lilienka. Až objavím viac, budem vás informovať. 

Čo vy a koncept Skupinovej terapie? Podujali by ste sa naň?